Kniha „A court of thorns and roses“ je rovnako krásna, ako naznačuje jej názov. Dej sa odohráva v úžasnej ríši víl a smrteľníkov a my sa okamžite ocitneme vo svete Feyre. Je to devätnásťročná ľudská dievčina, ktorá doslova bojuje o prežitie v chladných a drsných končinách, ktoré sú jej domovom, ale keď zabije vlka, jej život sa navždy zmení. Ako sa ukáže, Feyre nezabila len vlka, ale vílu, a teraz musí zaplatiť cenu tým, že opustí svoju rodinu, aby vstúpila do ríše víl a žila tam navždy so svojím únoscom, Tamlinom. Teraz by ste si mohli myslieť, že kniha bude pokračovať ako rozprávka od Disneyho, ale stáva sa z nej oveľa viac. Je plná dobrodružstiev a života. Stáva sa z nej mimoriadne strhujúci román, nielen o láske, ale aj o prežití.
Spočiatku som si myslela, že tento román je dosť pomalý, a na 50. strane som to takmer vzdala, ale stále tam bola iskra, ktorá vo mne vzbudzovala záujem o dej. Tempo sa postupne zrýchľovalo a vytvorilo napínavý príbeh plný zaujímavostí a vášne. Úprimne povedané, nedokázala som ju odložiť! Autorkine písanie ma naopak na pár krátkych hodín vtiahlo do sveta, kde som takmer preletela stránkami, hrala sa so slovami, ako ožívala moja fantázia, až kým kniha náhle neskončila a nezanechala ma siahnuť po ďalšom diele zo série. Táto kniha sa mi veľmi páčila. Zaujali ma postavy, prostredie, príbeh aj slová a úprimne verím, že by obstála aj ako samostatné dielo.
A teraz k postavám. Najprv tu máme Feyre, silné, nezávislé dievča, ktoré vie, čo chce, a snaží sa zachrániť svojich blízkych. Hoci s ňou otec a sestra občas zle zaobchádzajú a nevážia si ju, ona aj tak naďalej pracuje, aby ich uživila a zaistila im bezpečie. Modlím sa, aby jej vzťah s Tamlinom neskončil v milostnom trojuholníku s Rhysandom. Potom tu máme Tamlina, ktorý je, úprimne povedané, snáď najúprimnejšia a najkomplexnejšia mužská postava, akú som kedy stretla. Vidíme na ňom viacero stránok. Je plachý a milý, ale aj sebavedomý a silný, vďaka čomu som si ho sama veľmi zamilovala. Potom je tu Lucien, ktorý je bezpochyby jednou z najdrzejších mužských postáv, aké som kedy zažila. Jeho postava, hoci je vedľajšia voči Tamlinovi, je pre román veľmi dôležitá, pretože prináša skvelý humor.
Ako čitateľka, ktorá sa s autorkinou tvorbou zoznamuje po prvýkrát, musím povedať, že jej štýl písania je, hoci spočiatku pomalý, úžasný a tak krásny. Spôsob, akým píše, je taký jemný. Snáď by som to mohla opísať len ako kúsok čipky, tak krásny, pôsobí tak krehko, že sa ho človek neodváži ani dotknúť. Zamilovala som si jej štýl písania a teraz som ešte viac nedočkavá, aby som pokračovala v tejto sérii a konečne začala čítať sériu „Throne of Glass“.
Celkovo sa mi román tak veľmi páčil, že každému, kto číta túto recenziu odporúčam, aby si túto knihu hneď prečítal.