Kniha Ako sa fotografuje vietor bola veľmi zaujímavá a donútila ma sa zamyslieť. Páčilo sa mi že kniha bola zložená z veľa kratších príbehov, lebo každý z nich mal iný námet a to ju robilo veľmi zaujímavou. Niektoré príbehy boli naozaj veľmi vtipné a pobavili ma ako napríklad O dvanástich mesiačikoch. Iné mali ťaživejšiu atmosféru a odrážali vážne témy a temnejšie stránky ľudskej duše, napríklad Neoholený snehuliak. Postavy boli opísané stručne ale pútavo a čitateľ sa s nimi vedel hneď stotožniť. Knihu odporúčam tým ktorí sa chcú pozastaviť a zamyslieť nad netradičným pohľadom na bežné veci.