Ako sa rozhodujeme

Ako sa rozhodujeme. Ako sa rozhodujeme?
Každý sa rozhoduje trochu inak. Tak ale ako má každý dve ruky a dve nohy (teda aspoň väčšina) všetci sa rozhodujeme tak trošku isto.
Johan Lehrer (autor) píše o rôznych rozhodovacích procesoch, teóriach, či dokázaných veciach, a to veľmi zábavným spôsobom. Ku každej téme ukáže niekoľko štúdii, potom popíše čo sa v hlave deje, a pomedzi to vsunie aj príklady.
Píše tam napríklad o tom, ako v minulosti napr. Pláton hovoril, že perfektný človek je ten, ktorému pri rozhodovaní nehrajú emócie žiadnu rolu. Neskôr sa však ukázalo že opak je pravdou.
Pacient, ktorému potrebovali odoperovať nádor, museli poškodiť aj časť mozgu zodpovednú za emócie. Čo sa stalo? Taký Platón by si myslel, že to bude najlepší rozhodovateľ široko daľeko, no zase, opak je pravdou. Pacient sa nevedel rozhodnúť kompletne o ničom, čo si oblečie, akým spojom pôjde do práce, atď…Totižto emócie a racionálne myslenie je tak trošku niečo ako šofér a auto. Šofér si nezajazdí bez auta a auto nabúra bez vodiča. Jedno potrebuje druhé a naopak.
Neskôr v knihe hovoril o tom ako je intuícia dôležitá. Napríklad si mozog dokáže všimnúť aj malé zmeny v nejakej obyačajnej každodennej veci (akože fakt fakt malej) a hneď vycíti, že sa niečo deje.
Potom hovorí o tom, ako sa naučil hľadať vo veciach postupnosť. Ak dali napríklad opici každých 5 minút jedlo, a nejakej dobe jej napríklad na 15 minút nedali nič, hneď zacítila, že sa niečo deje. A to je iba opica.
Častokrát toto môže viesť až na škodu. Človek hľadá spojitosť vo všetkom, aj keď niekedy vie, že tam žiadna nie je.
To je obrovský dôvod prečo je lotéria taká úspešná. Človek proste chce zistiť prečo akúrat padla 42jka a predtým 17tka. Preto si kúpi daľší lístok.

Celkovo túto knihu veľmi odporúčam. Na takú nudnú tému sa zaujímavejšia kniha ani nedala napísať.