Kniha, Ako si získať priateľov a pôsobiť na ľudí od Dale Carnegie, je moja najobľúbenejšia .Prečítal som ju už niekoľkokrát celú. Bratovi vďačím za to, že mi ju 4 roky dozadu požičal a odporučil mi ju si prečítať. Už z názvu som chcel vedieť o čom kniha je a poznať odpoveď o na otázku, ako si získať priateľov a pôsobiť na ľudí.
Autor v knihe opisuje 27 zásad, podľa ktorých by sme sa mali správať. Carnegie písal príbehy bežných ľudí, ktorý sa práve podľa danej zásady riadili alebo neriadili.
Dovolím si ich pár vypichnúť a pridať príbeh:
1. Nekritizujte, neosudzujte a nesťažujte sa.
Pilotovi lietadla vo výšte 100m prestali fungovať motory. Obratným manévrovaním sa mu podarilo pristáť. Ukázalo sa, že mechanik natankoval do lietadla nesprávne palivo. Každý čakal, že tento pilot si uľaví a zasype mladíka ostrými výčitkami. Ale pilot mechanikovi
vôbec nevynadal. Namiesto toho mu povedal: ,,Som si istý, že túto chybu už nikdy nezopakuješ. Aby som dokázal, že ti verím, chcem, aby si mi na zajtra pripravil znovu moje lietadlo.””
V tejto kapitole som si uvedomil, že len nerozumný človek kritizuje druhých, odsudzuje a sťažuje sa.
2. Pamätajte si, že každému znie neho meno príjemne a pre neho tým najdôležitejším.
Zamestnanec firmy General Motors , zvyčajne obedoval v jednom bistre. Spozoroval, že žena, ktorá obsluhuje za pultom, má vždy zamračenú tvár. „Robila sendviče už dve hodiny,“ povedal,,,a ja som pre ňu neznamenal nič iné ako ďalší sendvič.”” Ona bezmyšlienkovite položila na váhu plátky šunky, pridala lístok hlávkového šalátu, niekoľko zemiakových lupienkov a podala mi jedlo. Nasledujúci deň som sa postavil do rovnakého radu. A zase rovnaká predavačka s rovnako zamračeným výrazom. Rozdiel bol však v tom, že tentokrát som postrehol jej meno, ktoré mala napísané na štítku. Usmial som sa o povedal: „Dobrý deň, Eunice,“ a vyslovil som svoje želanie. Bola natoľko zaskočená, že zabudla na váhu a na tanieriku sa vŕšili plátky šunky, dala mi hneď tri lístky šalátu a naložila mi toľko zemiakových lupienkov, že mi takmer popadali z podnosu“.
Pri čítaní tohto príbehu som pochopil, že použitie mena má v styku s ľuďmi čarovný účinok.
Toto bol len zlomok rád, ktoré som si z knihy odniesol. Po prečítaní tejto knihy som sa rapídne zmenil. Ako príklad si pamätám ako som so spolužiačkou opisoval. Po tom, ako si nás učiteľka všimla, hneď som sa šiel ospravedlniť. No moja spolusediaca tvrdila že neopisovala.
Mne pani učiteľka nechala 1 ale spolužiačke dala 5 za opisovanie.
Na záver by som len dodal, že táto by sa mala zaviesť ako povinné čítanie i keď spisovaťeľ je z Ameriky.