Chcel som čítať knihu, lebo som prečítal aj prvú časť Štoplík kým do školy nechodil. A kniha sa mi páčila, aj obrázky Štoplíka. V druhej časti je Štoplík prvák. Do školy však chodí nechodí, lebo sa niekedy pozabudne a rieši pre neho dôležitejšie veci. Štoplík je v škole utáraný, dobrosrdečný, rád pomáha – nie vždy to dobre dopadne. Niekedy sa na neho pani učiteľka hnevá, keď vymýšľa nezbednosti a vyrušuje, ale deti v škole ho majú veľmi radi. Raz nepríde dlhšiu dobu do školy a všetci sa o neho boja. Hľadajú ho a on je omylom zavretý v gauči a kým ho nájdu naučí sa čítať a písať. Inokedy nepríde do školy, lebo musí ísť do ZOO, kde krotí leva Tartasa, alebo je v tlačiarni, kde sa spozná s tlačiarenskými škriatkami. Pri čítaní tejto knihy mám vždy dobrú náladu a zvyknem ju čítať pred spaním, lebo potom môžem o nej ešte rozmýšľať a predstavovať si milého Štoplíka.
