Dnes ráno som bol na prechádzke. Stretol som tam jedného uja. Dali sme sa do reči a zrazu k nám pribehli jeho dve deti. Tie ukázali prstom a povedali: „Pozrite, koľko je tam odpadkov!” Ja som si pomyslel, že tie deti sú dosť múdre, keď vedia, že je to divné, že to tak nemá byť. Pozvali ma k nim na návštevu. Naraňajkovali sme sa spolu a veľa sme rozprávali.
Deti zrazu dostali nápad: „Poďme tie odpadky poupratovať!” Povedal som: „Dobrý nápad!“ a išli sme upratovať. Popritom ako sme upratovali som sa troška rozprával s deťmi. Hnevali sa a nechápali, prečo niekto vyhadzuje odpadky. Pomyslel som si, že je to super, že si to myslia a v tichu som s nimi súhlasil. „Tým ľuďom, čo to robia, asi nezáleží na našej planéte,“ rozčuľovali sa. „Určite im nezáleží, keby toto robil každý človek, tak by bola celá naša planéta plná odpadkov,“ povedal som. Keď sme to upratali navrhol som: „čo keby sme si išli urobiť na lúku piknik?“ Deti skríkli: „Áno, áno!“ Na pikniku som im navrhol, či by nechceli zorganizovať nejakú brigádu. Napadlo mi, že by sme takto mohli chodiť po Slovensku a hľadať odpadky. „Mohli by sme zavesiť plagáty s pozvánkou na brigádu, na školy, na ulice a možno by sa niekto pridal.“ Deti povedali: „Áno, to je dobrý nápad, poupratovali by sme takto veľa dedín, miest a bola by Zem krajšia a čistejšia.“ Pustili sme sa teda do toho. Začali sme vymýšľať plány, ako urobiť naše mesto čistejšie. Robili sme plagáty s pozvánkami na brigádu, lepili sme ich na školy a na ulice. A o pár dní prišli dobrovoľníci. Boli sme veľmi šťastní. Vymysleli sme prvý plán. Upratali sme odpadky
z nášho sídliska. Potom na druhom sídlisku. Postupne sa k nám pridávalo viac a viac dobrovoľníkov. Nakoniec ich bolo až tak veľa, že som prišiel s veľkým nápadom. V jeden deň som si zavolal všetkých dobrovoľníkov ku mne. Vymyslel som druhý plán, ktorý nám hádam vyjde. So všetkými dobrovoľníkmi pôjdeme na výlet. Pôjdeme do iných miest ako napríklad Bratislava, Košice, Prešov či Banská Bystrica. Najskôr pôjdeme do Bratislavy a tam sa budeme snažiť upratať odpadky aspoň na najväčšom sídlisku. Dobrovoľníkom sa nápad veľmi páčil, povedali: „Tak to by sme postupne upratali celú našu krajinu.“ Keďže som chcel, aby to bol pre dobrovoľníkov aj výlet za odmenu, našiel som sponzora na hotel s bazénom. A tak sme sa vybrali do Bratislavy. Hneď ráno sme sa zobudili, obliekli a vyštartovali na našu misiu. Po niekoľkých hodinách sme sa zničení a unavení z toľkého chodenia vrátili na hotel, kde sme sa už nevedeli dočkať zaslúženého oddychu v bazéne.
V podobných brigádach sme pokračovali ďalej aj v iných mestách a tým pádom sme rýchlejšie upratali celé naše Slovensko. Podarilo sa nám dosiahnuť náš cieľ. Naše Slovensko je odvtedy čistejšie a to kvôli dobrým ľuďom a dobrovoľníkom.