Príbeh sa začína pastierom oviec Santiagom ukladajúcim sa na noc v zrúcanine bývalého kostola. Rozprestrel na zem plášť, pod hlavou mal knihu a tak sa začal jeho sen. Bol to sen o poklade. Spočiatku neveril, že by ho mohol nájsť. Vec však bola v tom, že tento istý sen sa mu opakoval už niekoľko nocí. Možno to bola ľudská zvedavosť, možno to bol strach, alebo len čisté znudenie zo života, ale išiel sa na to spýtať veštkyne. Už predsa vieme, že sny nie sú bezvýznamne a opakujúce sa sny nie sú najnormálnejšia vec. Veštkyňa mu sen vysvetlila, ale vypýtala si za to desatinu pokladu z jeho sna. Samozrejme Santiago jej ho prisľúbil a odišiel s radosťou, avšak neskôr stretol staršieho pána, ktorý si privlastňoval titul kráľa. Rozprávali sa o knihách príbehoch a prišlo aj na Santiagov sen. Kráľ sa mu rozhodol pomôcť, no nie zadarmo. Za odmenu chcel desatinu chlapcových oviec. Santiago sa rozhodol vzdať sa oviec a vypočuť si rady kráľa. Odišiel od neho s dvoma kamienkami (Urim a Thurim), zopár radami a príbehmi. Mal stále svoj sen, za ktorým sa rozhodol vydať na cestu ku egyptským pyramídam. No len čo stúpil na zem novej krajiny bol okradnutý a ostal bez oviec, bez peňazí, bez všetkého čo poznal. Nemal ani na cestu späť, ale to možno bola dobrá vec, lebo teraz sa už nemohol zastaviť a tak pokračoval na svojej ceste za pokladom. Hladný a smädný sa zastavil pri obchode so sklom. Rozhodol sa zarobiť si na cestu a živobytie práve v ňom, pri čom podvedome napĺňal sen úplne iného človeka. Až po pár rokoch mal dosť peňazí na naplnenie toho vlastného.
Na nasledujúcej ceste stretol Santiago alchymistu, aj Fatimu lásku svojho života a naučil sa ovládať reč sveta. Už ostával len poklad z jeho sna. Alchymista sa mu rozhodol poskytnúť pomoc pri hľadaní pokladu a vydal sa ku pyramídam s ním. Cestou sa však dostali do problémov. Santiago bol potom prinútený sa premeniť na vietor alebo zomrieť. Beznádejne sa skúšal premeniť na vietor 3 dni no nič sa nedialo. Až na poslednú chvíľu, keď už všetka nádej vyprchala začal hovoriť ku púšti, ktorá ho poslala ku vetru a vietor ho poslal za slnkom a to ho poslalo za rukou čo všetko napísala. A tak sa ponoril do duše sveta a zistil, že duša sveta je časť duše boha a duša boha je časť jeho vlastnej duše. Sámum začal duť. Dul a dul tak silno ako nikdy predtým. “Chlapec sa premenil na vietor“ hovorili od vtedy mnohé generácie Arabov. Chlapca a alchymista prepustili a aj nariadili, aby s nimi išiel ozbrojený sprievod až tam kam budú chcieť. Putovali celý deň, kým nedorazili ku pyramídam. Santiago, ktorý mal túžbu spoznať svet sa naučil všetko čo potreboval a prežil všetko o čom sníval. Poklad našiel, naplnil svoj sen a teraz môže ísť späť do oázy za svojou láskou bez toho, aby ľutoval svoje rozhodnutia.
Autor napísal príbeh o zmysle života dobre čitateľným jazykom. Používa v ňom veľa symbolov a na ceste hlavného hrdinu sú rôzne znamenia. V predslove spisovateľ píše, že alchýmiu študoval 11 rokov. Bál sa, že raz všetko skončí a chcel porozumieť rôznym tajomstvám. Kniha sa mu spočiatku nedarila. Pracoval na nej dlho a je preložená do mnohých jazykov.
„Naplniť svoj Osobný príbeh je jedinou povinnosťou človeka. Všetko je jedno. A keď niečo chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.“