Román Teória lásky od Ali Hazelwood sa odohráva v prostredí vedy a výskumu, kde hlavná hrdinka, fyzička s pragmatickým pohľadom na svet, nečakane vstupuje do predstieraného vzťahu. Práve tento jednoduchý, no účelový námet autorka využíva na preskúmanie hraníc medzi racionalitou a citmi.
Hazelwood sa drží svojho charakteristického štýlu – jednoduchý jazyk, svižné dialógy a humor, ktorý odľahčuje aj vážnejšie momenty. Vzťahová línia medzi hlavnými postavami je podaná s citom, pomaly sa vyvíja a pôsobí autenticky. Hoci postavy zapadajú do zaužívaných archetypov, ich spracovanie nie je ploché ani schematické. Autorka pracuje s ich zraniteľnosťou, neistotami a vnútornými konfliktmi tak, že si ich čitateľ dokáže obľúbiť.
Zaujímavým prvkom je vedecké prostredie, ktoré príbehu dodáva originálnu kulisu. Otvára zároveň otázky rodovej rovnosti, kariérneho tlaku a potreby dokazovať si vlastnú hodnotu. Tieto témy sú však podané jemne, čo knihe pridáva na prirodzenosti. Slabšou stránkou je opakovanie niektorých motívov z autorkiných predchádzajúcich diel, čo môže pôsobiť predvídateľne najmä pre čitateľov, ktorí už jej tvorbu poznajú.
Záver príbehu pôsobí mierne uponáhľane a chýba mu silnejší emocionálny dopad. Napriek tomu kniha funguje ako kvalitná romantická fikcia – ľahko sa číta, vie pobaviť, a pritom ponúka aj úprimné momenty. Neprináša síce nič prelomové, no v rámci žánru ide o vydarené, uveriteľné a citlivo napísané dielo.
Teória lásky je vhodná pre čitateľov, ktorí majú radi romantické príbehy so zdržanlivým tempom, inteligentné postavy a jemnú rovnováhu medzi humorom a emóciami. Poteší aj tých, ktorí hľadajú romantiku zasadenú do netradičného prostredia s dôrazom na realistickosť vzťahov. Ide o knihu, ktorá neurazí, poteší a zanechá príjemný čitateľský dojem.