(Láska ako veda)
Okej, priznám sa – túto knihu som si zobrala úplne na základe obalu. Proste mi to prišlo cute. Potom som si prečítala, že je tam téma „fake dating“ medzi vedkyňou a profesorom – a hneď som vedela, že to buď budem milovať, alebo sa budem smiať. Našťastie, bol to ten prvý prípad. Hlavná postava Olive je PhD študentka, čo má pocit, že má všetko pod kontrolou (aj keď nemá). A potom je tu Adam – ten typ chlapa, ktorého všetci na fakulte poznajú ako nepríjemného génia. A Olive si s ním musí zahrať „sme pár“, aby presvedčila svoju kamarátku, že už nie je zamilovaná do svojho ex. Totálny chaos od začiatku. Ale ten chaos je presne to, čo to robí tak zábavným. Ich „vzťah“ začína ako fraška – dohodnutý bozk na verejnosti, predstierané rande, ale potom sa to celé začne meniť. Čím viac sa spoznávajú, tým viac zisťuješ, že Adam nie je len suchý vedec a Olive nie je taká zmätená, ako si myslí. Mňa bavilo, že celá tá veda bola v pozadí, ale zároveň úplne prirodzene zapadla do deja. A najmä – mala som pocit, že tie postavy si fakt sadli. Chémia medzi nimi bola silná, ale nebolo to len o fyzickej príťažlivosti. Mali medzi sebou také to tiché porozumenie, ktoré ťa chytí viac než akékoľvek iskrenie.
Po dočítaní som mala taký ten pocit, že sa mi nechce lúčiť s tými postavami. Neviem, či to poznáš – dočítaš a máš chuť začať znova, len aby si s nimi ešte chvíľu pobudla. „The Love Hypothesis“ je proste čisté čitateľské pohodlie – nie príliš sladké, ale presne také, ako keď si konečne nájdeš ten svoj teplý čaj vo svete kávových automatov.