Alica je zvedavé dievča , ktoré jedného dna počas nudného popoludnia sedí na brehu rieky so svojou sestrou. Ked zrazu uvidí bieleho králika , ktorý hovorí a bezi s hodinkami, rozhodne sa ho sledovať. Kralik zbehne do nory , a Alica ho nasleduje. Týmto činom sa dostáva do krajiny zazrakov, kde sa všetko deje inak než v bežnom svete.
V krajine zazrakov sa Alica stretava s mnohými nezvyčajnými postavami , ako je hovoriaci kralik , klobučník, srdcová kráľovná a kocúr škľab. Každá z týchto postav predstavuje iný aspekt absurdita a nezmyselnosti sveta, v ktorom Alica putuje. Napríklad klobučník a jeho priatelia oslavujú vecne zblazny „neviestkovy cas“ , pretoze je tu stale 6 hodin vecer, a nikdy sa nezastavia, aby si oddychli. Jednym z najzaujímavejších momentov v rozprávke je, ked Alica narazí na zázračný nápoj, ktorý ju zväčší a zmenší. Tieto fyzické zmeny symbolizujú nielen jej vlastný rast, ale aj absurdnosť a zmeny v krajine, ktorú navštívi. Alica sa snaží prispôsobiť týmto novým podmienkam, co je re nu vyzvou, pretože v krajine zazrakov nič nefunguje podľa logiky a bežného poriadku.
Roypravka obsahuje množstvo fizioogickych a logických otázok, ktoré sa daju interpretovať rôznymi spôsobmi. Napríklad Alica sa pýta, ako rozoznať co je skutočné a co nie a je interakcie a podobnými postavami často zdôrazňujú iracionálny a zdanlivú nezmyselnost sveta. Tento prvok nezmyselnosti je veľmi typicky pre literatúru pre deti, ale zároveň vyvoláva otázky o zmysle a poriadku v realnom svete.
Alica aj ked na začiatku nerozumie všetkému, co sa okolo nej deje, nakoniec získava väčšiu schopnosť čeliť výzvam a rozhodovať sa. Rozpravka môže byt chápaná ako aj príbeh o raste , o hľadaní seba samého a o získavaní schopnosti v zložitých situáciách.
Krajina zazrakov sa nakoniec ukáže byt len snom. Po mnohých dobrodružstvách a stretnutiach s nezvyčajnými postavami sa alica prebudí, ale vsetky zážitky, ktoré prezila zostanú v jej pamäti. Rozpravka sa preto zaoberá aj témou sna a reality , co jej dava ďalší filozofický rozmer.
