Bolo raz jedno dievčatko, volalo sa Alžbetka. Alžbetka nebola ako ostatné deti. Nechodila von, nerozprávala sa s nikým a v škole robila ostatným deťom zle. Zdalo sa, že jej rodičom to ako sa správa, vôbec nevadilo. Alebo si ju len nevšímali.
Raz išla Alžbetka zo školy a videla jedného starého pána ako sedel na lavičke s klobúkom, kde mal pár centov. Alžbetka namiesto toho, aby mu dala nejaké peniaze vhodila mu do klobúka obal z čokolády. Pán aj za to pekne poďakoval, čo ju veľmi prekvapilo. Doma nad tým veľmi rozmýšľala ako je možné, že niekto poďakuje aj za obal z čokolády a niekto nepoďakuje ani za veľké dary, robí druhým zle, vysmieva sa im…..
Na druhý deň išla Alžbetka znova zo školy a uvidela starého pána na lavičke. Spomenula vi na včerajšok a chcela sa mu vyhnúť, lebo sa veľmi hanbila. Pán ju však uvidel a zavolal na ňu: „dievčatko poď si ku mne sadnúť porozprávame sa“ . Alžbetka si spomenula na to, že mama ju upozorňovala na to, aby sa s cudzími ľuďmi nerozprávala. Zostala stáť ďalej. Pán jej povedal, aby mu nehádzala odpadku do klobúka, lebo má staré kolená a nevládze pomaly zájsť ani do koša. Zobrala papier z klobúka a odhodila ho do smetného koša, ktorý bol vedľa lavičky na ktorej sedel starček.
Začal jej rozprávať o tom aký veľký dar máme každý v sebe. Niektorí o tom ani nevieme. Veľkým darom je pozornosť a čas, ktorý venujeme druhým ľuďom. Rodičia by mali venovať pozornosť svojim deťom. Keď deti vyrastú zasa svojim rodičom. Niekedy stačí milé slovo starému a chorému človeku. Alžbetka pozorne počúvala. Myslela na svojich rodičov, ktorí sú stále v práci a nestíhajú sa s ňou ani rozprávať. Bolo jej to veľmi ľúto. Poďakovala sa pánovi za pár milých slov a utekala domov.
Doma pripravila čaj pre svojich rodičov a čakala na nich kým prídu z práce. Porozprávala im príbeh o starčekovi o tom ako by chcela aby sa s ňou viac rozprávali a menej pracovali. Rodičia boli prekvapení, čo Alžbetku trápilo. Dohodli sa, že budú s ňou tráviť viac času. Alžbetka bola šťastnejšia, veselšia a prestala deťom robiť zle.
Zakaždým keď uvidela na lavičke starého pána dala mu pár centov, alebo čokoládu. Bola mu vďačná za pár milých slov od neho, ktoré zmenili jej život. Pozornosť a záujem o druhého človeka je jeden z najväčších darov, ktorým môžeme druhého človeka obdariť.