Rozhodola som sa prečítať si Americké psycho od Breta Eastona Ellisa kvôli jeho povesti ako jednej z najkontroverznejších a najznepokojujúcejších kníh vôbec. Kniha kritizuje konzumný spôsob života a zároveň skúma extrémne násilie. Zaujímalo ma najmä ako tieto prvky dokáže autor spojiť. Zároveň ma priťahovala psychologická stránka knihy – do akej miery sa ponorí do mysle sériového vraha a či čitateľ bude schopný s ním aspoň čiastočne sympatizovať, alebo ho len úplne odsúdi.
Čítanie Amerického psycha bolo intenzívnym a často nepríjemným zážitkom. Román sleduje Patricka Batemana, bohatého newyorského investičného bankára v 80. rokoch, ktorý za svojou šarmantnou a materiálne zabezpečenou fasádou skrýva psychopatické sklony. Ellisov štýl písania je chladný a odťažitý, vďaka čomu aj tie najbrutálnejšie scény pôsobia klinicky a neosobne. Kniha je plná nekonečných opisov značkového oblečenia, luxusných jedál a popkultúrnych odkazov, ktoré slúžia ako kritika povrchnosti a prázdnoty Batemanovho sveta. Táto repetitívnosť zároveň vytvára zvláštny pocit monotónnosti, vďaka čomu sa čitateľ môže cítiť rovnako otupene ako samotný protagonista.
Najznepokojujúcejšou časťou knihy je jej naturalistické zobrazenie násilia, ktoré autor opisuje s až bolestivými detailmi. Niektoré scény sú takmer odpudzujúce a je jasné, prečo kniha po svojom vydaní vyvolala obrovskú kontroverziu. Napriek tomu si nemyslím, že násilie slúži len na šokovanie čitateľa. Skôr zdôrazňuje hlavné témy knihy – Bateman vníma ľudí ako objekty a jeho činy odrážajú extrémnu dehumanizáciu, ktorá je prítomná v jeho svete. Navyše, otázka, či sú vraždy skutočné, alebo len výplodom jeho halucinácií, pridáva príbehu ďalšiu vrstvu neistoty a znepokojenia.
Aj keď Americké psycho nie je ľahké čítanie, myslím si, že je to jedna z najlepších kníh, ktoré som čítala. Núti čitateľa konfrontovať sa s nepríjemnými pravdami o spoločnosti, materializme a temných stránkach ľudskej psychiky. Odporučila by som ho? To závisí od čitateľa. Ak máte radi psychologický horor, temnú satiru a literatúru, ktorá vás vyzýva premýšľať, potom stojí za prečítanie. Ak ste však citliví na grafické násilie, možno by ste sa mu mali radšej vyhnúť. Nech už na vás zapôsobí akokoľvek, jedno je isté – ide o knihu, na ktorú len tak nezabudnete.