Marína je rozsiahla báseň, v ktorej autor vyjadruje svoju hlbokú, no nenaplnenú lásku k Maríne, ktorú miloval, ale ktorú si nemohol vziať. Lásku k nej však nevníma len ako osobný cit, ale ako niečo vznešené, večné a duchovné. Prostredníctvom nej oslavuje krásu, ideál ženy, ale aj slovenský národ a jeho budúcnosť.
Sládkovič opisuje svoju bolesť z nenaplnenej lásky, ale zároveň ukazuje, že tento cit ho povznáša a dáva mu silu žiť, tvoriť a veriť v ideály. Báseň obsahuje aj mnohé úvahy o zmysle života, pravde, kráse a vzťahu medzi duchovnom a hmotným svetom.
Aj keď sa Marína vydala za iného, jej obraz v básnikovej duši zostáva večný a čistý. Stáva sa symbolom krásy a pravdy.
