Väčšina ľudí zažila svoju prvú detskú lásku v materskej škôlke. Vážnejšie to už začína byť v tínedžerskom veku a v období dospievania. Je veľmi pekné sa na lásku pozerať ,ale ťažšie ju prežívať. Ale asi každý mi dá za pravdu, že najhoršie to je, keď vám láska z druhej strany nie je opätovaná.
Nejak takto sa začal zaľúbený príbeh jednej mojej kamarátky Olívie. Poznáme sa skoro od narodenia ako aj naše ďalšie dve kamarátky . Na prvý pohľad by určite nikto nepovedal ,že je to romantická duša. Neustále nosí čierne oblečenie, čierne vlasy s červeným melírom a nezaujíma sa veľmi o všetky tie dievčenské veci. Kto ju dobre pozná vie, že je veľmi priateľská a citlivá ,ale na okolie pôsobí drsne. V lásku neverila a nerozumela, keď sme sa s kamarátkami rozprávali kto sa nám páči. Vždy hovorila ,že sa určite nikdy nezamiluje a zostarne sama s desiatimi mačkami. Lenže ako sa hovorí: ,,Nikdy nehovor nikdy.“ Neuveríte, ale ona sa zamilovala. Pre nás ako jej kamarátky, to bol šok aj keď sme neverili tým rečiam čo hovorila. Boli sme aj rady ,že sa jej niekto páči, ale problém už bol ,že to nebolo opätované z tej druhej strany. Nevedela to na isto, ale mala také tušenie. Začala si s ním písať, rozprávať sa, ale ignoroval ju alebo odpovedal krátkymi a diplomatickými odpoveďami. Celé dni nám vyplakávala a aj v tých najmenších detailoch hľadala, že nič nie je stratené a nádej tam je. Niekedy si už začala domýšľať úplne nezmysly. Jej nálady boli každú chvíľu iné a nepochopiteľné. Dokonca začala na nás žiarliť, keď sme sa na neho pozreli a nebodaj ešte s ním prehovorili čo len jediné slovo. Kvôli tomu sme sa s ňou dlhšiu dobu nerozprávali ani nestretávali. Bolo nám to ľúto, keďže sme boli v deviatej triede posledné dva mesiace. Verili sme, že dostane rozum a umúdri sa. Dotyčný chlapec to nejak zistil a začal ju ohovárať, kde sa len dalo. V tej chvíli som mala v sebe hnevu ako nikdy. Stačilo málo a asi by som mu išla niečo urobiť. Ako sa z niekoho mohol vykľuť taký had? Samozrejme na nás od Olívie padlo obvinenie, že sme mu to všetko povedali my. Teraz bolo naše priateľstvo už definitívne na dne. Nepovedali sme mu ani slovo a to ako sa to dozvedel bolo pre nás nevysvetliteľné. Ale aj tak ma najviac trápilo ako sa musí Olívia cítiť v takej situácii. Na jej mieste by som sa asi zbláznila a chodila kanálmi po meste medzi potkanmi. Neviem a radšej si ani nechcem predstaviť niečo také. Prešlo veľa času a Olívia sa po piatich mesiacoch už ako prváčka na strednej ozvala, aby sme sa všetky kamošky stretli. Bola som šťastná ako ju po takej dlhej dobe uvidím, ale zároveň aj nervózna, čo nám chce povedať. Stretnutie bolo naplánované po škole v našej obľúbenej cukrárni. Na stretnutie som z kamarátok prišla prvá. Keď som vošla do cukrárne neverila som čo vidím a skoro som spadla na zadok. Olívia sedela za stolom pri koláčiku s tým hadom v ľudskej koži. Vôbec som nevedela čo mám v tej chvíli robiť. Ísť si k ním sadnúť alebo sa otočiť a odísť? Nejak som sa prekonala a sadla k ním. Našťastie hneď prišli kamarátky, ktoré tiež nevyzerali veľmi milo prekvapené. Obaja sa nám ospravedlnili za všetko čo sa stalo a povedali, že začali spolu tvoriť pár. Údajne vzniklo veľké nedorozumenie. Jedna naša veľmi “obľúbená“ bývala spolužiačka si o Olívii vymyslela veľa nepravdivých a nepekných informácii. Stále tomu nejako neverím, ale ak bude Olívia šťastná budeme šťastné všetky.
Znie a vyzerá to ako nejaký príbeh z telenovely. Intrigy, zlo, láska, priateľstvo alebo už čokoľvek iné sa nachádza takmer všade. Vždy to tu bolo aj bude. Kto nás má rad dnes, zajtra nás môže nenávidieť. Overujme si informácie od ostatných a nerobme bezhlavé rozhodnutia, ktoré by mohli niekomu veľmi ublížiť.