Čítala som Annu zo Zeleného domu a najviac sa mi páčila táto kapitola.
Anna poprosí Marilu, aby sa mohla ísť pozhovárať s Dianou. Marila jej to po chvíli váhania dovolí. Diana jej prezradí, že má zajtra narodeniny. Dievčatá sa tešia, lebo Anna môže u Diany zostať celú noc a spoločne pôjdu na večierok recitačného spolku. Marila to však Anne nedovolí. Tak sa Anna, nahnevaná, so slzami v očiach, poberie do postele.
Ráno Matúš presvedčí Marilu, aby ju tam pustila. Anna bola príliš vzrušená, aby sa v škole sústredila. Popoludní sa pripravila a s Dianou a jej sesternicami v sukniach vyrazili na večierok. Každé číslo programu je lepšie ako to predchádzajúce. Ale hneď, keď recituje Gilbert Blythe, Anna číta knihu. Keď však počula vetu „je tam iná, nie sestra“, pozrie sa priamo na ňu.
Keď dorazia domov, Anna navrhne, aby sa do postele rozbehli o preteky. Vyskočia na posteľ a čosi pod nimi zhíkne. Bola to teta Jozefína, teta Dianinho otecka. A tak musia ísť spať inde.
Ráno Anna zistí, že teta Jozefína ,teda pani Barrilová, je veľmi nahnevaná a hneď zajtra odchádza. Anne je to ľúto, lebo mala Diane zaplatiť hodiny klavíra. Anna sa preto rozhodne, že skúsi slečnu Barillovú presvedčiť, aby ostala. Anna premýšľa a spriatelí sa s ňou. Slečna jej nakoniec navrhne, že predsa len zostane. Anna o sebe porozpráva tak úprimne, že si získala jej sympatie. Slečna sa nakoniec zdržala nielen celý mesiac a pri lúčení jej povie, aby ju vždy, keď bude v meste, prišla navštíviť.
