Anna kráčala po lesnej ceste, obklopená tichom a vôňou čerstvého lesa.
Jej vlasy sa v slnečných lúčoch leskli ako zlaté nitky medzi zelenými konármi stromov.
Anna mala v očiach nádych tajomstva, akoby poznala každú bylinku a kameň v lese
Keď sa usmiala, jej tvár sa sveťelná ako lúč slnka presvitajúci cez lesné listy.
Les bol jej domovom, miestom, kde vždy našla pokoj a rovnováhu.
Anna sa pohybovala tichým krokom, ako keby sa stala súčasťou lesa, jeho srdcom.
Obľubovala chvíle, keď sa pozerala na lesné jazierko, kde sa zrkadlil každý strom a obloha.
Keď sa prechádzala medzi stromami, šepkali jej vetvy starodávne príbehy.
Anna sa vedela s lesom spojiť spôsobom, ktorý ostatní nepochopili, ako keby rozumela jazyku stromov.
V lesnom tichu sa jej zjavovali myšlienky, ktoré by nikde inde nenašla.
Anna poznala každý kút lesa, každý skrytý prameň a kvet, ktorý tam rástol.
Jej kroky boli tak ľahké, že sa zdalo, akoby po zeleni lesa kráčala bosá.
Keď večer prišla do lesa, zvuky prírody ju vítali ako starú známu.
Anna vedela, že les jej dá odpovede na otázky, ktoré si kládla, a zároveň ju upokojoval.
Jej srdce bilo v rytme lesa, ako keby bola jeho neoddeliteľnou súčasťou, jeho dušou