Antigóna – Sofokles
Ani neviem kde začať. Antigóna je kniha ktorú som nečítal tak úplne dobrovoľne, jednoducho nám ju zadali na povinnom čítaní a mne ostávalo ju prečítať alebo skončiť so zlou známkou. Ale keď sa nad tým zamyslím, nebolo to až tak hrozné.
Najviac ma zaujalo správanie Antigóny, ktoré mi spočiatku prišlo zbrklé a hlúpe, ale čím viac som sa posúval v deji tým viac som začal chápať jej úmysly a činy. Jediná vec ktorá ma zarazila bola tá, akým spôsobom sa správala Antigóna ku jej nesmelej sestre Ismene. Klamal by som ak by som povedal že ma správanie niektorých postáv nehnevalo ako napríklad Kreónova bezočivosť a tvrdohlavosť voči Antigóninym činom. Taktiež mi prišlo zaujímavé správanie Haimona, ktorý spočiatku neukazoval skoro žiadnu zaujatosť o Antigónin život a na konci diela presný opak. Prišlo mi však uspokojivé ako Kreón doplatil za svoje činy na konci diela. Len škoda že ostatné postavy čakal podobný osud.
Ak by som mal celé dielo zhodnotiť dal by som mu tak 5/10 a to hlavne kvôli koncu diela ktorý mi prišiel unáhlený a moc jednoduchý. Po dočítaní knihy to vo mne nezanechalo skoro žiaden dojem a celkovo by som to nazval nevyužitým potencionálom.