Po smrti tébskeho kráľa Oidipa a nástupe jeho švagra Kreona na trón, sa v zápase navzájom zavraždili obaja Antigonini bratia Eteoklos a Polyneikos. Kráľ Kreon povolil pochovať len jedného z bratov a druhého nechal strážiť vojakmi, aby sa ho nikto nepokúšal uctiť, nech ho zožerú dravé psy a vtáky. Tento čin Antigona nedokázala pochopiť a rozhodla sa porušiť zákaz aj napriek možnému trestu smrti a prehováraniu sestry. Antigonu chytili pri čine a ona sa priznala. Keď sa o tom dozvedel Haimon, Kreonov syn a Antigonin snúbenec, snažil sa prehovoriť otca od trestu smrti pre Antigonu, lebo tá ma obdiv v ľude, a ak zabije ju, pokazí si reputáciu u občanov.
To sa mu však nepodarilo a Kreon nechal zavrieť Antigonu do kamennej hrobky. Neskôr mu za tento čin Teiresias predpovedal nešťastie a Kreon s vedomím, že veštec sa vo svojich veštbách ešte nemýlil, ponáhľal sa prepustiť Antigonu. No bolo už neskoro, pretože tá už bola obesená na svojom závoji a pri nej kľačal Haimon. Ten sa od zúfalstva a hnevu pokúsil zabiť otca, no nepodarilo sa, tak sa prebodol sám. Keď sa to dozvedela Eurydika, aj tá spáchala samovraždu. Kreon nakoniec ľutoval svoje správanie a mal z toho ponaučenie.
Antigona je zaujímave dielo, ktoré malo aj pár pekných myšlienok na to, že to je tragédia. Musím povedať, že osobnosť Antigony a jej zmýšľanie sa mi v knihe páčilo. Príbeh bol celkom pútavý, ale bol pre mňa krátky.
