Antigona a Ismena sú sestry, ktoré zostali z ich rodiny už iba dve. Po smrti Oidipa na trón prichádza jeho švagor Kreón, ktorý zakazuje pochovať Oidipovho syna Polyneika, pretože ho považuje za zradcu. Jeho odvážna sestra Antigona ho však ale aj napriek dohovorom a zákazu pochová na vlastnú päsť. Pri pochovávaní ju chytia a odsúdia na smrť. Po napätom konflikte medzi Kreónom a Antigonou si Antigona berie život. Snúbenec Antigony, zároveň syn Kreóna Haimón, sa snaží otca presvedčiť, aby Antigonu oslobodil. Kreón sa však nepodvolí slovám svojho syna. Svoju vinu si uvedomí až príliš neskoro a Antigonu uvidí obesenú v skalnej hrobke. Haimón sa potom zo zúfalstva vlastným mečom pred vlastným otcom prebodne.
Úprimne, nie som zvyknutá na takýto typ kníh. Ako príklad by som povedala, že vlastne Kreonovi zomrela celá jeho rodina a zavinil smrť nevinného človeka, no aj tak som necítila z textu a jeho slov smutné emócie. Opis smútku bol taký neosobný a „oplakávajúci“ a nie až taký citový. Úprimne som čakala, že umrú všetky postavy, čo ma však prekvapilo, že sa tak nestalo v prípade Kreóna. Som rada, že som sa vďaka povinnému čítaniu mohla oboznámiť aj s inými príbehmi z iného obdobia na aké som zvyknutá.
