Knihu Antigona od Sofokla som čítala ako povinné čítanie do školy. Keď som sa dozvedela, že ide o antickú tragédiu, myslela som si, že to bude strašne nudné a ťažké. Ale nakoniec ma to celkom prekvapilo, pretože aj keď je to stará kniha, dá sa z nej veľa odniesť a celkom ma aj zaujala.
Príbeh je o Antigone, ktorá sa rozhodne pochovať svojho brata napriek zákazu kráľa Kreóna. Už len toto rozhodnutie ukazuje, že je veľmi odvážna a že jej záleží na rodine a na tom, čo považuje za správne. Pri čítaní som si často predstavovala, aké ťažké musí byť postaviť sa proti niekomu tak mocnému, keď vieš, že ťa za to čakajú vážne následky. Myslím si, že práve táto odvaha z nej robí takú silnú postavu.
Kreón je na druhej strane vládca, ktorý chce udržať poriadok a zákon. Najprv som ho chápala, pretože vláda a pravidlá sú dôležité. Ale postupne sa ukazuje, že jeho tvrdohlavosť a pýcha spôsobia veľa nešťastia. Pri čítaní som si hovorila, že niekedy ľudia dokážu byť tak zaslepení svojou mocou, že nevidia, čo je skutočne správne.
Na tejto knihe sa mi páčilo, že nedáva jednoduché odpovede. Nedá sa povedať, kto má úplnú pravdu. Antigona koná podľa svedomia, Kreón podľa zákona. Ukazuje to, že niekedy musí človek rozmýšľať a rozhodnúť sa sám za seba, aj keď všetko okolo ho varuje.
Aj keď je to stará tragédia a miestami trochu ťažšie čitateľná, páčilo sa mi, že témy sú stále aktuálne. Moc verzus svedomie, zákon verzus ľudskosť – to riešime aj dnes, len v iných situáciách. Po dočítaní som mala pocit, že Antigona vo mne zanechala dojem, pretože ukazuje odvahu a to, že niekedy treba stáť si za tým, čo považuješ za správne, aj keď to nie je jednoduché.
Túto knihu by som odporučila každému, kto chce čítať niečo, čo dá človeku premýšľať a niečo si z toho odniesť. Nie je to oddychovka, ale určite stojí za prečítanie.
