Túto knihu som si vybral z pár určitých dôvodov, ktoré by som rozdelil na viac dôležité a na tie ktoré neboli až tak dôležité pre mňa. Je to kniha v ktorej je nesúhlas s kráľom v záujme „vyššieho dobra“, čož z môjho pohľadu bolo veľmi správne rozhodnutie a bolo vidieť akým smerom sa chce dielo uberať, čiže takým aby nám povedalo čo si máme ctiť viac, aj keď to možno na prvý pohľad tak nemuselo nutne vyzerať. A zároveň je v nej vidieť to ako si máme vždy stáť za našimi rozhodnutiami a ani v najhorších prípadoch sa nemáme otočiť, len kvôli tomu aby sme sa buď niekomu zapáčili, alebo aby sme sa vyhli trestu ktorý nás za naše postoje môže čakať, a táto myšlienka pretrvávala v diele po celú dobu a nakoniec to touto myšlienkou aj skončilo.
Na knihe sa mi páčilo, že príbeh išiel konzistentne, čiže postavy nemenili svoje názory ako ponožky, a teda dielo si šlo za svojou myšlienkou, alebo to, že dej nebol až tak strašne dlhý a plný úplne nepotrebných zbytočností, ktorý sa často vyskytuje v knihách s podobným zameraním.
Na druhej strane zase musím zmieniť aj to, čo mi na diele mierne prekážalo. Ako napríklad miestami až príliš veľká premotivovanosť postáv, a zároveň ich občasné náhle a bezdôvodné výkyvy nálad a pováh, ktoré však dielu až tak z môjho pohľadu neublížili.
Knihu by som teda rozhodne chcel zhodnotiť celkom pozitívne, určite stojí za to si ju prečítať, už len z dôvodu posolstvá, ktoré nesie, samozrejme aj táto kniha má určité chyby, avšak aj napriek nim je dielo väčšinou zaujímavým a ponaučným čítaním, ktoré dokáže poukázať na moralitu a na správnosť rozhodnutí, a to aj napriek tragickému koncu, ktorý avšak dopĺňa tragickú a zároveň podstatnú myšlienku diela.