Knihu Antigona od autora Sofokles som si vybrala, pretože patrí medzi známe diela z povinnej literatúry. Dej sa sústreďuje na Antigonu, ktorá sa rozhodne pochovať svojho brata napriek zákazu kráľa Kreóna. Týmto činom sa dostáva do konfliktu so zákonom, no aj napriek tomu si stojí za svojím rozhodnutím. Myslí si, že spravodlivosť je správna. Úprimne sa mi však toto dielo moc nepáčilo. Najviac mi prekážalo rozmýšľanie postáv, najmä Antigony. Nevedela som pochopiť, ako sa dokázala takto obetovať a ísť si za svojím až do bodu, kedy zomrela. Niektoré jej rozhodnutia mi prišli nepochopiteľné a ťažko som sa s ňou vedela stotožniť, či ju pochopiť. Taktiež mi prišlo zaujímavé, ako autor zobrazil konflikt medzi zákonom a spravodlivosťou, no miestami to na mňa pôsobilo až príliš vyhrotene. Mala som pocit, že postavy sa rozhodujú skôr impulzívne než logicky, čo mi
sťažovalo pochopiť ich konanie. Aj napriek tomu si myslím, že dielo má veľký význam a je dôležité pre pochopenie literatúry z tohto obdobia. Oceňujem, že dielo má hlbšiu myšlienku a núti čitateľa zamýšľať sa nad správnosťou rozhodnutí. Síce by som knihu už znova nečítala, celkom chápem, čo tým chcel autor naznačiť.
