Toto dielo je moje prvé prečítané dielo vôbec. To je aj dôvod prečo som si ho vybral.
Na začiatku diela sa dozvedáme, že sa navzájom zabili dvaja bratia Polyneikes a Eteokles.
Kráľ Kreón vydá rozkaz uctiť si iba jedného z nich a to Eteokla, pretože Polyneikes bol zradca a tak nechá jeho telo divej zveri. Antigona sa rozpráva so svojou sestrou Isménou a rozhodne sa, že si aj napriek zákazu brata uctí a vykoná všetky obrady. Kreón sa dozvie o porušení zákazu a hľadá vinníka potom k nemu privedú Antigonu, ktorá nepopiera svoje činy čo je za mňa veľmi odvážne a obdivuhodné. Myslím že by som to nikdy v živote nedokázal a že by som zapieral len aby som sa vyhol trestu. Následne prichádza pre mňa veľmi dôležitá postava a tou je kráľov syn Haimón. Dohovára svojmu otcovi aby Antigonu prepustil. Avšak hovorí to veľmi múdrymi slovami, ktoré by nikto z nás v jeho veku nevypustil. Kreón však napriek rade neposlúchne a nechá Antogonu zaživa pochovať v kamennej hrobke. Haimóm sa vydá do hrobky a nájde Antigonu v hrobke obesenú. Príde za ním kráľ a Haimon ho chce bodnúť mečom ale kráľ uskočí a tak sa Haimón prebodne sám. Toto bola pre mňa veľmi emotívna pasáž keďže to boli jediné postavy, ktoré sa mi osobne páčili. Kráľ sa vracia späť a keď sa jeho manželka dozvedela čo sa stalo odišla do svojej komnaty kde ju našli stráže mŕtvu a ihneď to šli oznámiť kráľovi. Kráľ sa z toho ide zblázniť, lebo prišiel o všetko čo kedy miloval a tým toto dielo končí.
Toto dielo sa mi páčilo, lebo bolo písané veľmi jednoducho a malo to na mňa pozitívny vplyv keďže to bola moja prvá kniha. Postavy Antigony je pre mňa aj naďalej veľkou inšpiráciou, lebo vie čo je pre ňu podstatné a ide si za tým. Kreón je taktiež veľmi zaujímavá postava aj napriek tomu že je to záporná postava. Ukazuje že všetci sa môžeme pomýliť, a že dakedy je lepšie nechať si poradiť.