Predstav si, že si malé dieťa, ktoré rado kreslí a je fascinované veľhadmi. Nakreslíš veľhada, ktorý trávi slona. Následne sa spýtaš dospelých, či ich tvoja kresba desí a oni sa ťa spýtajú, prečo by ich mal desiť klobúk. Skúsiš to ešte raz, s tým že teraz je slon viditeľný. Dospelí ti poradia, aby si prestal kresliť a radšej sa učil alebo počítal. A tak sa vzdáš svojej maliarskej kariéry.
Keď vyrastieš, žiješ samotársky, až kým sa nevyberieš na výlet do saharskej púšte. Počas tvojej cesty sa ti ale pokazí motor a uviazneš. Si tam úplne sám, nemáš so sebou ani mechanika, ani cestujúcich, tak rozhodneš si motor opraviť sám, lebo je to otázka života a smrti. Pitnú vodu máš približne na osem dní.
Blíži sa večer a začuješ tenký hlások, ktorý ťa prosí, aby si mu nakreslil ovečku. Ty sa z prekvapenia hneď prebudíš a zbadáš vedľa seba malého chlapca. Napriek tomu, že mu povieš, že nevieš kresliť, trvá na tom. Začneš kresliť, ale žiadna ovečka sa mu nepáči. Potom mu ale nakreslíš krabicu a povieš mu, že je vo vnútri taká ovečka akú len chce. To ho veľmi poteší.
Chvíľu sa s ním rozprávaš a zistíš že pochádza z inej planéty než Zem. Je úprimný, múdry, zvedavý a kladie ti otázky, ktoré ťa donútia zamyslieť sa nad životom.
Predpokladám, že si myslíš, že Malý princ je iba rozprávka pre deti… ale vôbec to tak nie je. Je to príbeh plný múdrosti, ktorý ti otvorí nielen oči, ale aj srdce. Na prvý pohľad je o malom princovi, ktorý cestuje po rôznych planétach, stretáva sa so zvláštnymi ľuďmi a nakoniec príde na Zem. V skutočnosti je to príbeh o dôvere, priateľstve, láske a o tom, čo je v živote naozaj dôležité. Je hlavne o objavovaní samého seba.
Dozvieš sa, prečo je dôležité ,,vidieť srdcom“, čo znamená skutočné priateľstvo a prečo je každá ruža výnimočná – ak sa o ňu staráš.
Je to ten typ knihy, ktorú si navždy zapamätáš. A možno ti pomôže vidieť svet trochu inak.
Autor Antoine de Saint-Exupéry ti ukáže, že dospelí nie vždy vidia svet ako by možno mali a že deti často chápu svet oveľa lepšie.
,,Všetci dospelí boli raz deťmi, ale len málokto si na to pamätá.“
