Autor: Antoine De Saint- Exupéry
Dielo: Malý princ
Lit. Druh: epika
Lit. Žáner: Filozofická rozprávka- môžeme ju čítať na detskej úrovni ako epický príbeh alebo dielo na filozofickej úrovni pre dospelých.
Knihu Malý princ som si vybrala kvôli tomu, že mi o nej veľa ľudí už dlho rozprávalo. Zaujalo ma na nej to, že to je filozofická kniha v detskom prevedení. Najskôr so nevedela, čo čakať. Musím uznať, na to, že má táto kniha iba okolo 100 strán veľmi som sa musela nad tým zamýšľať. Páči sa mi na nej, že to môžu čítať aj dospelí a aj deti. Zakaždým keď si ju človek prečíta, pochopí ju z iného uhlu. Každá veková kategória si z toho zoberie niečo iné. Možno každý človek si z toho zoberie iba to, čo práve on potrebuje počuť. A to sa mi na nej páči asi najviac. Priznám sa, že niektoré časti a strany som si musela prečítať aj viackrát aby som to pochopila a aby mi to dávalo zmysel. Do knihy som bola celú dobu naozaj „zažratá“. Bavilo ma lúštiť tie metafory a snažiť sa pochopiť ten spôsob akým to bolo napísané. Naozaj to nie je ako každá iná kniha. To, že sa mi páčili aj tie autorove kresby znie možno detsky ale myslím si, že to tomu dodalo charakter a rozhodne to pomohlo s predstavivosťou. Kniha poukazuje hlavne na to, aká dôležité je mať v sebe stále to naše detské ja. Deti sa naozaj pozerajú na svet inak ako dospelí. Musíme mať radosť z maličkostí a vážiť si veci okolo nás. Kvôli tej knihe som pochopila aj lásku. Jediné, čo je dôležité je to, čo cítime v srdci a taktiež aj to, ako sa staráme o ostatných. Dlho som rozmýšľala nad tým, čo sa mi na knihe nepáčilo a úprimne mi nič nenapadá. Možno jedine to, aká je krátka, vôbec by mi nevadilo, keby je dvakrát dlhšia. Jednoznačne by som knihu odporučila všetkým ľuďom, ktorých poznám. Myslím si, že tí, ktorí sa nad tým aspoň trošku zamyslia, sa naučia niečo nové a isto im to dá niečo do života.