Z kníh, ktoré som v poslednom čase prečítala ma veľmi zaujalo dielo francúzskeho spisovateľa Antoina de Saint- Exupéryho Malý princ.
Kniha sa mi páčila hneď od začiatku hlavne tým, že je napísaná dobre zrozumiteľným jazykom a preto sa mi veľmi ľahko čítala, aj keď je plná metafor a množstva hlbších myšlienok. Autor v tomto diele poukazuje na to, aké rozdielne je vnímanie sveta očami dieťaťa a dospelého človeka. V postave malého princa predstavuje čistý detský pohľad na svet, pričom tento pohľad je plný fantázie a túžby po dobre. Detská duša malého princa častokrát nechápe postoje dospelých a veľmi sa im čuduje. Samotný dej príbehu je dosť jednoduchý, zato však obsahuje mnoho krásnych myšlienok a práve tie robia knihu veľmi zaujímavou. Rozprávačom príbehu je pilot (vlastne sám spisovateľ Exupéry), ktorému sa pokazilo lietadlo a musel pristáť na púšti, kde stretol osamelého chlapca- malého princa, pochádzajúceho zo vzdialenej planétky. Ten mu rozpráva o svojom domove a o svojej milovanej ruži. Hovorí tiež o ďalších planétkach, ktoré cestou po vesmíre navštívil, ako aj o ich obyvateľoch, ktorí mali rôzne vlastnosti a vykonávali rôzne činnosti, pričom tieto boli vždy metaforami na nejaké ľudské správanie a konanie. Znázorňuje tu napríklad ľudskú pýchu a chamtivosť. Obyvatelia týchto planét boli všetci veľmi zaneprázdnení, ale nakoniec vôbec neboli spokojní, ani šťastní. Skvelé myšlienky o pravom priateľstve sú vyjadrené v príbehu s líškou, kde sa hovorí o skrotení a dobrovoľnom vytvorení si puta k druhému, pričom sa jeden pre druhého stáva jedinečným a nenahraditeľným. Tiež sa tu hovorí o zodpovednosti za tých, ktorých máme radi: „Navždy sa stávaš zodpovedným za to, čo si k sebe pripútaš“. Kniha tiež v metaforách vyjadruje pohľady na ľudskú povrchnosť, vypočítavosť, na dobro a krásu. Malý princ sa veľmi čuduje ľudskej uponáhľanosti, naháňaniu sa za vecami a túžbe po hmotnom bohatstve. Hovorí: „Najlepšie vidíme iba srdcom. To, čo je najdôležitejšie, je pre oči neviditeľné.“ Slová malého princa učia pilota znova sa pozerať na svet detskými očami. Vytvára si k chlapcovi silné puto a pred rozlúčkou cíti obavy a veľmi veľký smútok, pretože: „Človek sa vystavuje nebezpečenstvu, že bude trošku plakať, keď sa nechá skrotiť“.
Kniha Malý princ je podľa môjho názoru výborným vyjadrením rozdielu medzi detským a dospelým postojom k svetu a sú v nej mnohé nádherné myšlienky o dôležitosti dobra, jednoduchej úprimnosti, radosti z malých vecí, čistého srdca a skutočného priateľstva. Je to dielo, ktoré človeka prinúti zamyslieť sa nad tým, čo je v živote naozaj dôležité a čo nás naopak skôr zbytočne zaťažuje a vôbec nerobí bohatšími a šťastnejšími. Preto by som chcela odporučiť všetkým, aby si túto nie veľmi dlhú, ale zato nádhernú knižku prečítali.