Knihu Architektúra od autora Matúša Dullu som si nevybral náhodou. Dostal som ju
od starostu našej obce za výborný prospech v deviatom ročníku na základnej škole.
Keďže som sa rozhodol pokračovať v štúdiu na stavebnej priemyslovke, jej obsah
ma zaujal už od začiatku.
Kniha ukazuje vývoj architektúry na Slovensku od prvých jednoduchých stavieb,
ktoré stavali naši dávni predkovia, až po moderné výškové budovy v Bratislave. V
texte sa nachádza veľa odborných názvov a pojmov. Učím sa ich aj v škole, takže
čítanie tejto knihy mi pomáha aj popri štúdiu. Autor text dopĺňa aj vlastnými názormi
a postojmi. Pridáva svoj pohľad na význam architektúry pre spoločnosť. Hovorí o
tom, čo sa mu páči a čo ho v architektúre fascinuje.
Páči sa mi, že opisuje aj pamiatky a stavby, ktoré poznám. Sú to rôzne kostoly,
hrady, kaštiele a napríklad aj Grasalkovičov palác v Bratislave, ktorý je zároveň
prezidentským palácom, či budovu Slovenského národného divadla, ktorú som
viackrát navštívil. Najviac ma oslovili domy zo skla v kapitole 20. Asi to bude tým, že
práve tieto stavby sú stavbami súčasnosti. Sú tu napríklad stavby ako: veže Sky
Park, či presklená veža nákupného centra Nivy. Mrzí ma, že kniha po tejto kapitole
končí. Až mi je divné, že si hovorím práve toto, lebo čítanie kníh nie je mojou
záľubou.
Autor v knihe spomína aj architekta Emila Belluša a to pomerne dosť. Dokonca hneď
na prvej strane je citát „Najdôležitejšia osobnosť slovenskej architektúry bol Emil
Belluš“. Teší ma to preto, lebo škola ktorú navštevujem je pomenovaná práve po
Emilovi Bellušovi.
