Jednou z mojich najobľúbenejších kníh je zbierka poviedok Arsène Lupin – lupič gentleman
od francúzskeho spisovateľa Mauricea Leblanca. Táto kniha ma veľmi zaujala, pretože sa odohráva na začiatku 20. storočia, je napínavá, miestami vtipná a má veľmi zaujímavého hlavného hrdinu, ktorý je úplne iný ako typické postavy v detektívkach.
Hlavnou postavou je Arsène Lupin – zlodej, ktorý však nie je obyčajný zločinec. Naopak, je to elegantný, inteligentný a šarmantný muž. Svoje „obete“ si vyberá premyslene a často okráda bohatých ľudí, ktorí si podľa neho svoje bohatstvo ani nezaslúžia. Preto často nepôsobí ako zlý človek, ale skôr ako niekto, kto je dobrý, príjemný a nevyvoláva v človeku nič zlé. Zaujímavé je aj to, že meno Arsène Lupin nie je jeho skutočné meno. Nikto presne nevie, ako sa naozaj volá, ani ako v skutočnosti vyzerá, pretože často mení svoju identitu a dokonale sa maskuje. Takže na ulici nikdy nikto nevie, že prechádza okolo najznámejšieho zlodeja sveta, o ktorom sa už určite dočítal v novinách. Pozná ho len jeho najväčší protivník komisár Ganimard, ktorý ho už mnohokrát zadržal a poslal za mreže, lenže keď si Lupin zmyslí, že chce byť na slobode, bude na slobode. Práve táto tajomnosť ho robí ešte zaujímavejším.
Kniha je napísaná ako súbor viacerých poviedok, ktoré spolu ukazujú rôzne Lupinove dobrodružstvá. Každý príbeh je trochu iný a vždy obsahuje nejaký nečakaný zvrat. Pri čítaní som sa často snažil odhadnúť, ako to dopadne, ale väčšinou ma autor prekvapil. Príbeh je tak nečakaný a zároveň realistický, že dej človeka silno vtiahne do deja. Páčilo sa mi aj prostredie, v ktorom sa príbehy odohrávajú. Niekedy ide o luxusné domy, inokedy o tajomné miesta, čo robí dej ešte zaujímavejším. Kniha nie je ťažká na čítanie, ale zároveň nepôsobí detsky, naopak veľmi elegantne, čo sa k hlavnej postave hodí. Arsène Lupin je podľa mňa zaujímavý aj tým, že nie je úplne dobrý ani zlý. Má svoje vlastné pravidlá a riadi sa vlastnou morálkou. Aj keď robí zlé veci, čitateľ si k nemu vytvorí sympatie hlavne preto, lebo často „vybabre“ so systémom alebo s ľuďmi okolo neho. Dôležité je dodať, že nikdy nikomu neublíži, pokiaľ človek nechce ublížiť jemu.
Táto kniha mi ukázala, že príbehy nemusia byť len o boji dobra proti zlu, ale môžu byť aj zložitejšie. Tento štýl knihy nie je úplne obyčajný, takže to nie je len nudná „detektívka“.
Pri knihe som sa nenudil a čítanie ma naozaj bavilo. Existujú ešte aj ďalšie romány a knihy poviedok, ktoré sa priebežne snažím čítať. Sú to napríklad Arsène Lupin verzus Herlock Sholmes, 813 alebo Dutá ihla. Dokopy je takýchto kníh 20. Na záver môžem povedať, že Arsène Lupin – lupič gentleman je kniha, ktorú by som odporučil každému, kto má rád dobrodružstvo a napínavé príbehy. Podľa mňa patrí medzi tie knihy, ktoré si človek zapamätá a rád sa k nim vráti.
