AS GOOD AS DEAD – HOLLY JACKSON
Pravdu povedať, nikdy by som si nemyslela, že za 11 dní prečítam knihu s vyše 500 stranami, nakoľko nečítavam moc a keď už áno tak mi to trvá vyše dvoch mesiacov kým sa vôbec pustím do čítania papierovej knihy, ktorú mám doma už vyše pol roka. Väčšinou sa počas dňa zabudnem na sociálnych sieťach a aj keď ma kniha začne baviť času na ňu zostane veľmi málo. Predpokladám, že už teraz z môjho textu vyplýva, že som knihu nečítala v blízkej dobe. Začiatok celého príbehu o obdržaní knihy sa začal v malom kníhkupectve v Trenčíne začiatkom hrejivého augusta, kde ma zaujal obal a popis knihy. Bola dosť hrubá a nejedenkrát som uvažovala nad mojou životnou voľbou prečo som si ju kúpila, no jej čas zažiariť prišiel veľmi čoskoro, nakoľko som o pár dní po jej kúpení odchádzala na letnú dovolenku do Turecka letecky s mojou rodinou. Môhlo byť tak približne okolo 1 hodiny ráno a my sme netrpezlivo čakali na príchod oneskoreného lietadla. Zaspať sa mi narozdiel od môjho otca nepodarilo a mobilné dáta som nemala žiadne, tak som poprvýkrát knihu od jej kúpy vytiahla, a začala čítať aj tie strany uprostred. Spoločnosť pri čítaní mi robila moja mladšia sestra, ktorá si tiež vytiahla jej knihu, no nie nadlho, nakoľko aj ona sa čoskoro pripojila k otcovi do ríše snov. Ostala som tam len ja, moja kniha, slúchadlá a veľmi veľa cudzích ľudí, ktorí nedočkavo a unavene čakali na lietadlo, tak ako my. Nuž čo som mala robiť, knihu som znova otvorila a mentálne pripravená na vyše ďalších nasledujúcich 500 strán som sa pustila do pokračovania jej čítania. Pravdu povedať na prvých 3 kapitolách som bola už predtým úplne stratená, nakoľko moja kniha bola tretia kniha zo série troch kníh o ktorých som predtým ani len nepočula, no ako som ďalej čítala viac a viac, začala som príbehu po čase potrochu viac rozumieť, a než som sa nazdala lietadlo prišlo, a prvých 50 strán knihy bolo za mnou ako nič. Kniha ma natoľko začala baviť, že počas dovolenky som ju skoro neodložila od seba. Čítala som ju na pláži, pri bazéne, vo vestibule, v izbe a aj v posteli s napätím a otázkami: Čo bude ďalej? Čo sa stane? Ako to dopadne? Strany knihy som hltala jednu za druhou a skôr než som sa nazdala polovica knihy, a s tým aj dovolenky bolo za mňou. Raz, keď sme sa vrátili z pláže na izbu, som si počas čakania na voľnú sprchu chcela prečítať aspoň jednu ďalšiu kapitolu, a tak som si šla do plážovej tašky pre knihu. Po prvýkrát som sa do nej len nazrela a hmatom hľadala moju knihu, ktorú som tam nenašla. Tak som prehľadala tašku aj po druhý krát, ale keď som ju prehľadala znova a nenašla ju, mráz mi prešiel po chrbte, a zježil mi všetky chlpy na tele od hlavy až po päty. Začali sa mi potiť a triasť ruky, s panikou v hlase som sa spýtala otca či ju náhodou nebral sebou, ale on iba zmätene potriasol hlavou a povedal nie. V moment keď vyslovil nie, som mala pocit ako keby do mňa tisíckrát uhodilo bleskom. Nevedela som ako to skončí a mala som tisíce nezodpovedaných otázok, ale 2 najhlavnejšie boli: Kto je príčinou za všetkými vraždami? A kde mám svoju knihu? Pozrela a prehľadala som každý kút našej izby, ale knihy nikde. Keď otec uvidel moje zúfalstvo hlboko sa zamyslel a spýtal sa ma či už som bola na pláži. Akonáhle sa ma tieto slova opýtal, oči mi rozžiarili ako tisíce hviezd a ja som s novou nádejou bežala z tretieho poschodia hotela na pláž. Na pláž som dorazila v mojom osobitnom novom rekorde a začala hľadať. Netrvalo dlho a našla som ju na stolíku pri lehátkach, na ktorých sme v ten deň sedeli. Celá usmiata a natešená som sa vrátila na izbu, a knihu ďalej čítala. Niekto by sa ma môhol v ten deň spýtať prečo mi na nejakej knihe tak moc záleží a moja odpoveď by bola ihňeď jasná. Totižto kniha bola pútavým psychologickým trillerom o 18 ročnej školáčke menom Pip Fitz-Amobi, ktorá v predošlých knihách riešila prípady zmiznutia a vrážd, ale v tejto knihe sa ona stala prenasledovanou. Všetko to začalo mŕtvymi holubmi pred rohožkou jej domu a kriedovými bezhlavými postavami na betóne, ktoré sa vždy záhadne blížili čoraz viac k jej domu. Zo začiatku si aj ona tak isto ako všetci ostatní, ktorým to povedala myslela, že je to len náhoda, no po čase to už taká veľká náhoda nebola, pretože jej začalo vyvolávať neznáme číslo a sabotovať jej život ako najviac sa dal. Preto sa Pip rozhodla zakročiť a nájsť človeka, ktorý bol za to zodpovedný predtým než on našiel ju. Ako dopadol koniec knihy som vôbec nečakala, pretože Pip bola unesená a nechaná na pár hodín v sklade s hlavou oblepenou lepiacou páskou – tak ako bezhlavé kriedové postavičky. Svojimi vlastnými silami sa vyslobodila a človeka, ktorý ju uniesol po jeho príchode zabila, a za pomoci jej priateľa a kamarátov si vytvorila alibi, posunula čas smrti a vinu zhodila na násilníka. Kniha bola veľmi zaujímavo napísaná a síce bola hrubá, zdalo sa mi, ako keby mala namiesto 550 strán iba 200. Celú knihu som čítala v angličtine a určite ma naučila zopár nových slov, o ktorých som doteraz nemala ani páru.