Kniha, ktorú som si vybrala, sa volá ,,Atómové návyky“ a je od amerického
spisovateľa Jamesa Cleara. Rozmýšľala som, či mám zvoliť fikciu, alebo skôr niečo, z čoho
budem mať okrem zážitku aj osoh. Atómové návyky mi prišli ako ideálna voľba. V knihe
autor popisuje a vysvetľuje, ako vlastne funguje ľudské správanie. Už podľa názvu vieme
zistiť, že sa bude zameriavať na návyky (ale aj zlozvyky). Knihu rozdelil na štyri časti, v
ktorých sa venuje určitým zákonom. Prišlo mi to ako veľké plus, pretože sa jednoducho
môžete vrátiť k jednotlivým častiam, bez toho, aby ste strácali čas rozmýšľaním, kde to bolo.
V úvode autor píše o jeho ceste budovania návykov a čo ho viedlo k napísaniu takejto
knihy. Jednoducho povedané, opisuje svoj životný príbeh a dáva taký krátky náhľad ako
kniha Atómové návyky pomôže čitateľovi. Páčil sa mi spôsob akým píše-všetko povie na
rovinu a používa veľa svojich skúseností a príkladov z bežného života. Človek vie o to
jednoduchšie aplikovať všetky tieto typy do života. Prvý zákon sa volá-Návyk musí byť
očividný. V tejto časti sa píše o tom ako si začať budovať nový návyk a ako si ho udržať. Z
týchto kapitol ma asi najviac zaujal princíp skladania návykov. Funguje to tak, že prepojíte
zvyk, ktorý už máte so želaným novým návykom, ktorý chcete začať robiť. Ak sa chceme
zamerať skôr na odnaúčanie zlozvykov, stačí každý jeden zákon, ktorý v knihe spomína
obrátiť. V tomto prípade by to bolo-Zlozvyk musí byť neviditeľný. Keď sa nad tým človek
zamyslí, tak predsa len to dáva zmysel. Ľahšie sa odoláva zlozvyku, keď odstránite podnety,
ktoré ho spúšťajú. Druhý zákon-Návyk musí byť atraktívny, vysvetľuje aký dopad má na naše
správanie vplyv okolia. Spoločnosť do veľkej mieri určuje čo nám pripadá atraktívne. Veľmi
sa mi páčila poznámka autora: „Väčšinou sa radšej mýlime s davom, než máme pravdu sami.“
Človek má prirodzene túžbu zapadnúť, preto je dôležité stať sa súčasťou kultúry, kde je vaše
želané správanie normálne. Takisto platí-Zlozvyk musí byť neatraktívny. V praxi to vyzerá
tak, že sa zameriate na tie výhody čo vám prinesie vyhýbanie sa zlozvyku. Z tretieho zákona
Návyk musí byť ľahký, som si odniesla aký vplyv má na naše správanie prostredie, v ktorom
sa nachádzame. Treba čo najviac rozptýlení a prekážok eliminovať. Vedieť si prispôsobiť
prostredie tak, aby sme si uľahčili budúce činnosti. Logicky sa budú návyky učiť
jednoduchšie, keď sú ľahké. Autor na to nadväzoval s dvojminútovým pravidlom. Na to aby
sme si vybudovali nový návyk stačia dve minúty. Aj za takúto krátku dobu vedia ovplyvňovať
naše správanie minúty či hodiny potom. Opakom tohto zákonu je-Zlozvyk musí byť náročný.
Čím viac nepraktickým si ho spravíte tým skôr sa ho zbavíte. V poslednej časti-Návyk musí
byť uspokojivý, sa píše o tom prečo je vybudovať zlozvyk ľahké a vybudovať dobrý návyk
ťažké. Keď som to čítala bola som prekvapená aké je to vlastne jednoduché. Pri zlozvykoch
cítime uspokojenie hneď, aj keď následky sú nežiadúce, kdežto pri dobrých návykoch
väčšinou okamžité uspokojenie nie je, ale konečný výsledok je príjemný. Jedným zo
spôsobov akým si môžeme návyky spríjemniť (okamžité uspokojenie) je stopovanie. Môže to
byť len odškrtnutie z to do listu alebo v kalendári. Zaznamenávanie si robenia návyku nám
môže pomôcť pri jeho udržiavaní. Takisto platí, že-Zlozvyk musí byť neuspokojivý. Celé by
som to zhrnula tak, že si treba zlozvyky čo najviac komplikovať a návyky uľahčovať. Potom
už stačí iba zostať konzistentný a výsledky prídu postupne. Táto kniha ma obohatila o mnoho
informácii a snažím sa to čo som sa dočítala využívať vo svojom živote. Súčasťou knihy sú aj
rôzne tabuľky a grafy, ktoré slúžia čitateľovi ako taký ťahák. Cením, že kniha má okrem
písaného textu aj grafickú stránku. Túto knihu si určite prečítam znova.
