Autorom tejto knihy je anglický spisovateľ David Walliams. Príbeh je o 11 ročnom chlapcovi Benovi a jeho nudnej babke.
Bena jeho rodiča nechávajú každý piatok u jeho babky, pretože sa chodia zabávať. Každý piatok babka pozerá z okna, kedy príde Ben. Vždy má pre neho nachystanú kapustovú polievku, ktorú ale Ben z duše neznáša. Nerád k nej chodí, pretože babka je pre neho nudná. Má biele vlasy, protézu a načúvací strojček. Raz povedal predavač sladkostí Benovi, že nie je taká nudná, ako si myslí. Keď sa babka dopočula ,že Ben o nej rozprával, že je nudná, schovala do krabičky od cukríkov šperky. Keď ich jeden piatok Ben našiel , začal sa babky vypytovať, odkiaľ ich má. Babka mu povedala, že ich ukradla. Tvrdila, že keď bola mladá, bola najznámejšia zlodejka na svete. Ben sa do toho veľmi vžil. Začal vymýšľať, ako by mohol ukradnúť zo zámku klenoty. A tak jednu noc išli cez potrubie do zámku. V zámku ich však pristihli a nestihli nič ukradnúť. Ešte v zámku sa Benovi babka priznala, že si to všetko vymyslela a nikdy zlodejkou nebola. Inšpirovala s knihami o zlodejoch, ktorých mala plný dom. Chcela vnuka presvedčiť, že nie je nudná. Príbeh sa končí smrťou babky počas Vianoc. V tento večer, keď babka zomrela, Ben zliezol po odkvape dole , nasadol na bicykel a po snehu uháňal k jej domu. Z diaľky hľadel na okno a dúfal, že ju tam uvidí. Pochopil, že bola úžasná, výnimočná a stačilo ju iba lepšie spoznať. Pomyslel si, že mu tento neuveriteľný príbeh nikto nevezme.
Kniha ma zaujala tým ako ukazuje rozdiel medzi mladým a starým .
