Bola krásna slnečná nedeľa a pre mňa s mojou rodinou to bol ideálny deň na výlet. Rozhodli sme sa pre peknú prechádzku popri brehu Dunaja, s očakávaním pokojných chvíľ a krásnych výhľadov. Náš výlet začal s radosťou a pozitivitou, no ako to býva, nie všetko sa vyvíja tak, ako sme plánovali. Po chvíli prechádzky sme sa dostali na mokré a bahnom pokryté územie. Pôvodne sme si mysleli, že to bude len krátky kúsok, a tak sme pokračovali ďalej. Pre istotu sme sa vyzuli, ak by sme sa náhodou začali zabárať do toho hnusného bahna. Ako sme tak pokračovali, tak sme sa doň aj naozaj začali zabárať. Mama si robila srandu, že to máme namiesto bahenných kúpeľov. Našťastie sa dalo cez to bahno prejsť. Síce sme boli trošku špinaví, ale to nevadí, aspoň bola sranda. Keď sme prešli cez bahnový úsek, tak sme pokračovali naboso cez les ďalej. Pokračovali sme, až kým sme neprišli na kamienkovú pláž. Nebola nejako veľká, ale stačila na to aby sme si očistili nohy od bahna, hliny, listov a iných vecí, po ktorých sme postúpali. Voda bola príšerne studená, až to bolelo, keď sa v nej dlhšie stálo. Našťastie svietilo slnko, takže nám nebola až taká zima. Keď sme sa poobúvali, tak sme pokračovali v ceste. Prechádzali sme cez prekrásne lúky plné kvetou, motýľov a veľa psov, ktorý sa naháňali vo vysokej tráve. Cestu domov sme si už všetci užívali, hlavne preto, lebo sme sa už nemuseli brodiť tým hnusným bahnom. Domov sme prišli celkom rýchlo. Nie len preto, lebo cesta bola krátka, ale aj preto, že sa všetci tešili domov. Keď sme boli doma a už sme boli všetci v pohodlnom, tak sme si dali výborný perníkový koláč s lekvárom a čokoládou, ktorý som robila s mamou ešte v to ráno. Večer sme už potom prežili v pokoji pri krásnom rodinnom filme. A aj keď sme boli šťastní, že sme v pohodlí domova, všetci sme si užili toto malé dobrodružstvo.