Banský chlapec
Bol raz jeden chlapec, ktorý sa volal Juraj. Žil v malom mestečku Banská Štiavnica. Veľa sa učil, ale nemal žiadnych kamarátov. Sedával v prvej lavici. Či v zime a či v lete, stále bol sám. Jedného dňa keď sa vracal domov, našiel na zemi zlatú mincu. Nebola to obyčajná minca. Takú ešte nikdy nevidel. Doma si ju poriadne poobzeral, ale v knihách ani na internete o nej nič nezistil. Zrazu tá minca začala vyžarovať veľké svetlo. V tom sa objavil Juraj v bani a pri ňom stál malý permoník, ktorý vraví: „položím ti 3 otázky. Ak na ne správne odpovieš, nebudeš ľutovať.“
Juraj si povedal, že nič ťažké pre neho, že všetko vie, ale v tom mu permoník pohrozil: „pozor, pozor, čakajú ťa aj skúšky.“
1.otázka: ,,čas je rýchly, nemôžeš ho spomaliť, tak povedz mi, kedy plynie najrýchlejšie čas?“ Juraj sa zamyslí a odpovie: ,,čas plynie stále tak isto.“ Permoník mu hovorí, že čas plynie najrýchlejšie s tými správnymi ľuďmi.
,,Máš ešte 2. šancu“ a položí mu otázku
2.skúška: koľko je na nebi hviezd? Juraj hovorí, že netuší. Permoník mu na to: „je ich toľko koľko si ich sám napočítal“ a položil mu poslednú 3.otázku. „Čo si teraz získal“, spýtal sa permonik? Juraj odpovie, že získal prianie a múdreho priateľa. Permoník sa usmial a oznámil Jurovi: „pravé si zlomil kliatbu samoty, môžeš si niečo priať. Tieto kamene čo tu vidíš sú ľudia ktorí boli nevšímaví a takto skončili.“ Juraj sa chcel permonika ešte niečo opýtať, ale bol už preč . Prial by si aby sa permonik vrátil, ale nedalo sa.Keď sa opäť ocitol doma, tak našiel lístok a na ňom bolo napísané:
“ Ahoj Jurko. Prepáč, že tu nie som, ale potrebujú ma aj iní ľudia. Chcem Ti poďakovať za to, že som s tebou mohol tráviť čas. Tu máš odo mňa darček. Mincu za ktorú si môžeš kúpiť kedykoľvek a čokoľvek. Dúfam, že ťa poteší. Nalož s ňou čo najlepšie. Tvoj kamarát permoník z bane.“
A čo si za ňu Juraj kúpil? Ešte nič a stále ju nosí pri sebe.