Basketbalová
Bomba!
Jeden normálny deň, keď by to nikto nečakal, že sa stane niečo neuveriteľné, som s kamarátom hral basketbal. Keď sme začali hrať, stalo sa niečo zvláštne.
Iba som s kamarátom hral basketbal, nič zaujímavé, keď tu zrazu, lopta začala syčať. Niečo ako bomba. Bolo to zvláštne, veď všetky lopty boli predom kontrolované. Nevedeli sme čo robiť. Ja som dostal nápad. „Možno má lopta v sebe iba dieru!“ povedal som. „Ale nie! Veď sme ju pred hrou kontrolovali, nie?“ odpovedal mi kamarát. „Nuž, myslím že máš pravdu.“ odpovedal som s ešte väčším stresom. „Naozaj myslíš, že to je bomba? Veď ani nepípa!“ povedal som. Hneď ako som to povedal, lopta začala pískať. Vtedy už išlo naozaj do tuhého. Už to nebol len náš normálny sobotňajší zápas, už išlo o život! „Podľa mňa by sme už mali bežať! Veď to je asi bomba!“ bál som sa. Nerozmýšľal som normálne. Veď mi pravdepodobne išlo o život! Ako inak, môj kamarát s chladnou hlavou odvetil: „Ale nie je! Keď chceš, bež, ja tu ostávam!“. „Nemôžem ho tu nechať a riskovať, že zomrie. No, čo iné mi už ostáva, ako zostať tu s ním?“ pomyslel som si. „Nuž teda, keď nejdeš preč, nejdem ani ja!“ povedal som. „Keď už sme obidvaja takí odvážni, poďme pokračovať!“ odvetil kamarát. Hrali sme, hrali, a potom keď som raz mal v rukách loptu, uvedomil som si niečo. „Veď tá lopta mäkne!“ zarazilo ma. „Čože?!“ zľakol sa aj on. Pustili sme loptu a bežali preč. Nevedeli sme čo robiť. Ukryli sme sa a čakali. Mysleli sme si, že príde veľké bum, ale nie. Čakali sme aspoň pätnásť minút, a nič. Ani iskrička, ani jeden decibel. Nevedeli sme prečo. Ako prvý som to išiel preskúmať ja. „Prečo to nevybuchlo?“ nechápal som. „Ani ja tomu nerozumiem“ odpovedal mi. Keď som k lopte prišiel bližšie, niečo som si všimol. „Veď to nie je lopta! Je to len placka!“ radostne som zvolal a smial sa. „Och bože! To je úľava!“ vydýchli sme si. Bol som šťastný. Už nám nešlo o život. Ukázalo sa, že lopta v sebe naozaj mala len dieru, a nebola to bomba, ako sme si mysleli. Bola to úľava. Už sme nemuseli byť celý čas napnutý a pripravený bežať od bomby.
Tento zážitok bol plný adrenalínu a napätia. Veľmi som sa bál. Síce to bolo veľmi strašidelné, ale zároveň aj dobrá skúsenosť. Aspoň som zistil ako sa zachovať v takejto situácii. Vždy musíme mať chladnú hlavu, nepanikáriť a hlavne hľadať, čo sa mohlo stať. Nesmieme myslieť len na to najhoršie, ak by som to robil, tak už by som dávno odpadol. Nesmieme sa zbytočne stresovať.
Michal Buday, prima SKIPPERS