BFF
Toto sú tri najlepšie kamarátky – Miška, Alica a Loreta, chodia aj spolu do školy a majú všetky tri 11 rokov. Sú teda BFF – best friends forever. Majú všetky krúžky spolu, ale najviac ich má Miška, je to skôr taký tanečný typ. Alica je zase sa skôr umelecký typ, rada veci vyrába. A Loreta, o tej ani radšej nehovorme. V jeden deň šli na autobus, ale nebol tam a to prišli presne . Potom nakoniec šli peši a všetci ľudia, ktorí šli okolo, sa na ne pozerali. Zdalo sa im to čudné, ale nechali to tak. Potom prišli do školy a nikto z ich triedy tam nebol. A bolo to aj tak isto v iných triedach. Hovorili si – Kde sú všetci ostatní? Loreta povedala: „Je to tu ako v Sherlockovi Holmesovi.“
V tom okamihu prišla ich pani učiteľka a spýtala sa ich: „Dievčatá, čo tu robíte?“ Odpovedali: „Pani učiteľka, nemáme mať náhodou dnes školu?“ Pani učiteľka: „Nie nemáme, však to písala pani riaditeľka na Edupage.“ Miška: „Aha, no mne to neprišlo…“ Alica: „Ani mne“. Loreta: „Veru ani mne.“ Pani učiteľka: „No a ja čo s tým narobím, že vám to neprišlo a k tomu je ešte veľa detí je chorých…“ Tak sa pobrali do parku a rozprávali sa. Miška: „Nechápem, však včera sme boli celá trieda zdraví a dnes… A taktiež aj celá škola…“ Zdalo sa im to podozrivé. A navyše, riaditeľku nevideli už asi mesiac. Potom stretli nejakých spolužiakov v parku. Pýtali sa ich, či im riaditeľka napísala. Odpovedali: „No, riaditeľka nie, ale učiteľka áno.“ Dievčatám sa to zasa zdalo podozrivé. Najprv autobus, potom ľudia a nakoniec pani riaditeľka. Alica porozmýšľala a povedala: „Dievčatá, nezdala sa vám pani učiteľka zvláštna?“ Dievčatá: „Áno, zdala.“ Miška: „Dievčatá, už sa tým nezaoberajte. Nemali by sme sa tým zaoberať. A navyše, sú prázdniny. Čo by sa mohlo pokaziť.“ Ostali tam nejaký čas a potom šli na obed. A cestou, keď tam šli, tak Lorete a Alici to stále vŕtalo v hlave. Napokon šli na obed do Starbucksu. Alica a Loreta sa znovu museli vrátiť k tomu, čo sa odohralo. „Nezdá sa vám to divné?“, znovu začala Alica. „Zdá.“ Povedala Loreta. Miška povedala: „Načo sa tým stále zaoberáte?“ Dievčatá Mišku nepočúvali a pokračovali. A rozprávali sa, aké je to zaujímavé. Ale Miška si to všimla. A povedala: „Dievčatá neničme si tento krásny slnečný deň.“
A nakoniec si šli do altánku robiť domáce úlohy, ktoré nemali dorobené. A keď ich už mali, tak šli do múzea, akvaparku, zábavného parku a do ďalších zaujímavých miest a múzeí. A potom šli domov a písali si. Bol to krásny deň, že? Áno bol. A nakoniec si písali pol hodinu, aké to bolo super, potom už museli ísť spať. A nikto dodnes nevie, kto stojí za záhadným odkazom, vďaka ktorému sa stretli. Ani kde je pani riaditeľka. Hlavné, že boli všetky tri spolu. BFF – best friends forever.
