Som na bicykli s mojim kamarátom Jurkom. Ideme celý deň. A už som unavený. „Ale, je tu kopec.“ Povedal som a išiel som na neho. Keď som došiel na vrch, tak som sa spustil z kopca. Idem rýchlejšie, rýchlejšie až som prekonal 80 Km.za hodinu. Ale čo to vidím, zákruta!! Ale nie!! Brzdy mi nefungujú!! Ako tam bola zákruta, tak tam bola priepasť! Ale nie, zabudol som otočiť riadidlá a BÚM! spadol som do priepasti. Našťastie som sa ale stihol zachytiť o vytŕčajúci koreň stromu. Ale spadol tam môj bicykel! Aká škoda, toľko som s ním prežil, povzdychol som si a v momente som si uvedomil, že už sa dlho neudržím, tak volám na Jurka: „POMÔŽ MI!!! PADÁM!!“ Jurko o ničom nevie a pýta sa: „Čo sa deje? Jaj! Pomôžem ti.“ Len tak tak ma stihol vytiahnuť, a hovorím : „To bola tesné, a čo teraz?“ Jurko bez odpovede skočil do priepasti. Ale nie! to sa mi snáď zdá! Jurko skočil do tej priepasti a zistili sme, že to nebola hlboká priepasť ako sme si mysleli, ale asi len 2-metrová diera. V tej diere bola hmla a tma, takže sa to na prvý pohľad nedalo rozoznať. Jurko o tom už asi vedel, ale nechápem prečo ma na to teda nemohol upozorniť. Možno na to zabudol? Čo ja viem? Videli sme tam aj môj bicykel. Jurko ho teda vytiahol a od dojatia som sa skoro rozplakal. „Ďakujem ti. Za málo.“ Odvetil a išli sme spolu domov. Z niekadiaľ sa tu vzal môj ocino a išli sme teda spolu. Z nejakého dôvodu sme Išli cez pole aj keď tam hneď bola cesta. Mimochodom tam bola tam značka zákaz prejazd cez pole autám, a práve tadiaľ išiel nejaký vodič a išiel cez pole. Asi si nevšimol značku. Ocino teda na neho otočil značku a vodič sa hneď vrátil na cestu. Išli sme potom na sv. omšu do plaveckého štvrtka. Ale nie!! Oni tam postavili úplne istý kostol Ako máme my, v Malackách!! oltár, sväté schody, všetko úplne totožné! (len stoličky mali oveľa väčšie)Fakt nechápem ,prečo by ho tam stavali. zrazu som zatvoril oči a zobudil som sa v mojej posteli. „Úf, bol to len sen.“ povzdychol som si. (Pre istotu som si išiel skontrolovať bicykel či nie je pokazený z toho pádu), na šťastie bol celý v pohode. To bola teda moja príhoda.