Táto kniha hovorí o dvadsaťšesť ročnom mladom mužovi, ktorý žije v Petrohrade osem rokov, žije osamelý život bez priateľov. Raz v noci, keď sa vracia z prechádzky, stretne mladé plačúce dievča, ktoré je obťažované opilcom. Mladý muž opilca vyženie a sadnú si na lavičku. On jej rozpráva svoj nudný životný príbeh. Dievčina je nadšená jeho rozprávačským štýlom a ochotne mu prezradí svoje meno, Nastenka. Dievčina hrdinovi prezradí, že je veľmi zaľúbená do podnájomníka svojej starej mamy. Je to už rok, čo mladý podnájomník odišiel z Petrohradu do Moskvy a Nastenke pred odchodom sľúbil, že presne o dvanásť mesiacov sa vráti a požiada ju o ruku. Nastenka sa najprv utešuje tým, že podnájomníkovi určite do toho niečo prišlo keď sa nestretli, no po čase sa jej nálada mení zo zúfalej na zúrivú. Hlavný hrdina ju utešuje, pomôže jej napísať ľúbostný list adresovaný podnájomníkovi a sám pri tom otvára svoje srdce milovanej Nastenke. Ona mu navrhuje priateľstvo a on to akceptuje. Keď však nemá o podnájomníkovi nijaké informácie, Nastenka sklamaná svojou nešťastnou láskou, mu sľubuje, že sa do neho zamiluje a začnú plánovať svoju budúcnosť s hlavným hrdinom. Ale keď ju sprevádza domov, stretnú sa s jej milovaným podnájomníkom. Nastenka sa rozlúči so svojím spoločníkom rýchlym bozkom a potom sa vrhne do náručia podnájomníka. Hlavný hrdina o pár dní dostane list od Nastenky. Nastenka sa poďakuje a aj ospravedlní, dúfa že mu hlavný hrdina odpustí a nezabudne na ňu. Hlavný hrdina ostáva sám.