Brunhildina rodina bola plná čarodejov,aj Brunhilda chcela byť jedného dňa čarodejnicou. Ale nemala mačku. Hľadala ,hľadala až našla, volala sa Pufi. Pufi bol kocúr nezbedník a ten si tiež hľadal majiteľa. Brunhilda si konečne našla kamaráta. Čakala na jeden deň,kedy sa premení na čarodejnicu. Brunhilda robila všelijaké pokusy,aby sa zrýchlil čas. Bola veľmi veľmi veľmi nedoškavá, stále len o tom rozprávala. Učila sa jazdiť na metle, vyletela a padla do kríkov,kde bývala jej babky. Aj tak od nej potrebovala Brunhilda lektvar. Babke ukázala Pufiho.
Na druhý deň sa zobudila. Už je to tu!!!! Vykríkla … O polnoci sa mala stretnúť na streche s babkou a s mamou. Nastala polnoc. Brunhilda išla na strechu a povedala zaklínadlo: “ 1,2,3,4,5 klárom fárom lusk!“
Brunhilda sa stala mačkou? A Pufi je teraz dievča? Brunhilda vrieskala: “ Celý život sa na toto pripravujem a z toho je nič! “
Pufi sa naučil jazdiť na metle a nakoniec spolu s Brunhildou odleteli niekam veľmi ďaleko.
