Na túto knihu som narazila na internete a už obálka ma zaujala. Je to citlivý a poetický príbeh o dvoch mladých ľuďoch tmavej pleti žijúcich v Londýne, ktorí sa pokúšajú nájsť svoje miesto vo svete. Autentickým a hlbokým jazykom autor opisuje ich vzťah, lásku, samotu a hľadanie identity. Pôsobivá je nielen téma, ale aj spôsob písania. Krátke vety a emócie, ktoré prenikajú každou stránkou. Veľmi ma oslovila aj téma rasizmu, zraniteľnosti a umeleckého vyjadrenia. Kniha je skôr pocitová než dejová, no práve v tom spočíva jej sila. Bola pre mňa ako jemná, no zároveň bolestná báseň. Prežívala som ju intenzívne a mnohé pasáže som si musela prečítať viackrát. Určite patrí medzi moje obľúbené a vrelo ju odporúčam každému, kto má rád literatúru plnú emócií a hĺbky.
