Táto kniha bola o svete kde bolo zakázané čítať, ľudia už nepoznali knihy, a bolo zakázané snívať. Ľudí zabávali moderné technológie a obrazovky. V meste za vysokým múrom bola bola bujná záhrada v ktorej bola posledná knižnica na svete. Knihy v nej chránia magické stvorenia, knižiacy. Sú to malý škriatkovia. Počas jednej temnej noci bola búrka, a jeden strom spadol na múr. Všimlo si to 5 detí, a prišli do záhrady. Deti sa volali Thommy, Mimi, Finn a Nola. Nola a Finn boli dvojčatá, a boli obidvaja veľmi odvážni. Mimi a Thomy boli väčšinou bojazlivý, ale ak išlo o záchranu knižnice, nikdy neváhali. Objavili čarovnú knižnicu, ale nesmeli to nikomu povedať, lebo ľudia by ju zničili. Všetko by bolo v poriadku, ale knihám hrozila bieliaca choroba a naviše prišli o kníhmajstra. To znamená, že v knihách postupne miznú písmenká, slová, odseky, neskôr dokonca aj celé kapitoly. V knižnici bola pivnica, kde boli zakázané knihy. 5 detí tam musí chodiť po nociach, ale aj tak ich tajný plán o pomoci knižnici objavý ich spolužiačka. A dokonca nie hocijaká, ministerkina dcéra. Sledovala ich až do knižnice. Vošla do zakázanej pivnice… Táto kniha sa mi veľmi páčila, pretože mám veľmi rada knihy.
