Malé, usmievavé dievčatko, prezývané Červená Čiapočka, vďaka svojej červenej šatke s bielymi bodkami, ktorou sa líšila od ostatných detí. Poslala matka, jedného dňa za svojou chorou babičkou. Bolo to prvý raz, v ten deň mama nemohla ísť, a preto poslala Čiapočku zaniesť babičke jedlo. Poučila ju aby si na ceste dávala pozor a s nikým sa nerozprávala. Čiapočka si veselo vykračovala po lesnej cestičke. V okamihu natrafila na vlka, ten sa jej prihovoril. Ona mu povedala kde ide a vlk jej povedal že pozná skratku. V skutočnosti to skratka nebola, bola to iba dlhšia cesta. Vlk prišiel skutočnou skratkou k babičkinmu domčeku skôr. Zjedol babičku a ľahol si namiesto nej. Nič netušiaca Čiapočka zaklopala na dvere, vlk jej prikázal ísť dnu. Čiapočke sa hneď niečo nezdalo, a tak mala veľa otázok. Len čo sa opýtala prečo má také veľké zuby, vlk neváhal a prehltol ju. Nachvíľku si zdriemol. Zobudil ho veľký smäd a rozhodol sa ísť napiť do neďalekej studne. Pri studni znovu zaspal. Poľovník, ktorý išiel okolo, začul tenký hlások vychádzajúci z brucha vlka. Zobral teda nôž a kým vlk spal vytiahol babičku s Čiapočkou. Obe sa vrátili zdravé a šťastné domov. Z môjho uváženia vyplýva z tohto príbehu nasledovné: Nemali by sme veriť cudzím ľuďom ktorých nepoznáme, vždy a všade si dávať pozor, chodiť tade kam to poznáme a poslúchnuť skúsenejších.