V domčeku za lesom žila starenka, ktorá mala vnučku menom MODRUĽKA. Dievčatko dostalo meno podľa farby svojich vlasov. Každý mesiac pri splne vlasy zmodreli ešte viac. Nik nevedel, prečo to tak je, ani samotná Modruľka. Ako dievčatko rástlo do krásy, jej vlasy boli tmavšie a tmavšie. V deň 15 narodenín Modruľky, bol práve spln. Presne o polnoci, keď už všetci spali, dievčatko sa zmenilo na medvedicu a utieklo do lesa. Nad ránom sa potichu vkradlo späť do postele a ráno sa zobudilo ako normálne dievčatko. Čas plynul a dievčatko sa takto menilo každý mesiac pri splne. Modruľka si to vôbec nevedela vysvetliť, čo sa to s ňou deje. Ale ako bola staršia pochopila, že túto jej vlastnosť môže použiť aj na dobré skutky a pomoc druhým ľudom.
Keď jej babka raz ochorela, chcela ju potešiť, tak zobrala kolobežku a išla jej kúpiť obed. Cestou natrafila na fast food a kúpila tam babke polievku a hamburger. Ako tak išla späť ku babke, videla čistinku plnú odpadkov. Odparkovala tam kolobežku a začala zbierať odpadky, v tom ku nej priskočil veľký vlk a pýtal sa jej čo tam robí. Modruľka odpovedala, že zbiera odpadky, lebo chce byť aspoň trošku ekologická, a urobiť dobrý skutok pre prírodu. Vlk vyzvedal ďalej a pýtal sa kam ma potom namierené. Modruľka povedala, že ide zaniesť babke obed, ale akosi vybočila z cesty a zablúdila. Vlkovi hneď v hlave zapípala kontrolka hladu a vysvetlil jej cestu oveľa dlhšiu. Chcel sa totižto dostať ku babke skôr a zožrať ju. Ako vlk odišiel Modruľka si spomenula, že má elektrickú kolobežku a v nej zabudovaná navigáciu. Zadala si babkinu adresu, postavila sa na kolobežku a veľkou rýchlosťou utekala ku babke. Keďže bola na kolobežke vlka predbehla. Babke dala zjesť obed a poslala ju skryť sa do komory. Modruľka si rýchlo ľahla do postele svojej babky a čakala na príchod vlka.
V tom bolo počuť buch-buch-buch na dvere.
Modruľka sa lepšie prikryla a slušne sa opýtala: „ Kto ma to tu zas otravuje?“
Vlk, ktorý sa vydával za Modruľku, jemným hláskom odpovedal: „Veď som to ja babička tvoja vnučka, čo si už zabudla že si mi volala?“
Modruľka pozvala vlka ďalej. Vlk podišiel ku posteli, kde ležala Modruľka a tenkým hláskom hovorí „Čauko babi, ako žiješ?“
Modruľka sa posadila, díva sa na vlka a hovorí: „ Vnučka moja, čo sa s tebou stalo, keď si taká škaredá?“
Vlk tenkým hláskom odpovedal: „ Babi, čo si slepá alebo si zjedla niečo pokazené, keď nevidíš“? Veď som stále rovnako krásna. Modruľka odpovedala vlkovi: „Asi mám špinavé okuliare a nevidím ťa vnučka moja, poď bližšie až si ťa obzriem lepšie.“
Vlk sa priblížil ku Modruľke, v nej sa prebudili medvedie pudy, zmenila sa na medvedicu a zjedla vlka na jeden hlt. Babička vyšla z komory a obe sa veľmi potešili, že už budú mať pokoj od zlomyselného a zákerného vlka, ktorý robil v lese stále zle.