Kniha, ktorú som si vybral prečítať nesie názov „Československé tanky a tankisté“ a jej autorom je Oto Holub. Prvé vydanie tejto knihy vyšlo v roku 1980. Táto knižka má už svoj vek, ale to ju neznehodnocuje. Zaoberá sa vývojom útočnej vozby v Československu od vzniku prvej republiky až po rok 1955. Knihu som našiel v mestskej knižnici a natoľko sa mi zapáčila, že potom, čo som ju vrátil do knižnice, ihneď som si šiel kúpiť jednu pre seba. Zaujala ma preto, lebo o vývoji československej útočnej vozby som vedel len málo, a to čo som o nej vedel, bolo len veľmi povrchné. Jednou z informácií, ktorú mi táto knižka priniesla je, že originálny názov tankov bol „útočná vozba“. Ďalej sa knižka sústreďuje na to, ako československé zbrojovky, ako sú Škoda, ČKD a Tatra súťažili medzi sebou o armádne zákazky a aké problémy trápili prvé obrnené vozidlá týchto firiem. Ďalšou témou, ktorou sa knižka zaoberá, sú prototypy, a to od obrnených vozidiel, cez transportéry a tančíky až po ľahké tanky, stredné tanky a vzácne aj o samohybné delá. Tých je málo, lebo väčšina samohybných diel vyrábaných československými zbrojovkami boli buď prepadáky alebo boli vyvíjané už počas vojny. Kniha taktiež poskytuje informácie o okolnostiach, v ktorých sa Československo a jeho zbrojovky nachádzali a čo viedlo k smeru, ktorým sa vybrali. Jedným z týchto faktorov bola súťaživosť zbrojoviek, ďalšie boli kríza v roku 1938, zahraničné vývoje útočnej vozby a rôzne zahraničné misie. Ďalšou, možno prekvapivou témou, ktorou sa kniha zaoberá, sú obrnené vlaky a prečo ich československá armáda mala tak veľmi v obľube už od svojho vzniku až po zánik. Bolo to vďaka skúsenostiam s obrnenými vlakmi, ktoré československé légie používali počas svojho pôsobenia v období I. svetovej vojny v Rusku vrátane ich dlhej cesty až do Vladivostoku, odkiaľ sa odplavili domov. Kniha je pekne doplnená dobovými fotografiami techniky, udalostí a ľudí, aby si človek vedel lepšie predstaviť, o čom číta.