Túto knihu napísal francúzsky autor a básnik Jules Verne. Patrí medzi epické diela a romány. Dej sa odohráva v 19. storočí, konkrétne v roku 1863. Na začiatku sa príbeh situuje v Nemecku, neskôr sa hlavné postavy presúvajú na Island. Ide o rozprávanie v prvej osobe. Dej kombinuje retrospektívu a chronologické rozprávanie. Kniha obsahuje 45 kapitol a má 273 strán.
Hlavnou postavou je Axel, ktorý zároveň slúži ako rozprávač. Je veľmi inteligentný a zároveň synovec profesora Lidenbrocka. Otto Lidenbrock je ďalšia významná postava – je vysoký, netrpezlivý a veľmi vzdelaný. Špecializuje sa na mineralógiu a geológiu. Je tvrdohlavý a vždy si ide za svojím cieľom. Nenosí okuliare. Ovláda viacero jazykov, vrátane islandčiny, francúzštiny a angličtiny. Hans, ďalšia kľúčová postava, pochádza z Islandu a sprevádza Axela a Lidenbrocka na ich výprave. Nehovorí po nemecky, takže komunikácia s Axelom bola obmedzená, ale s profesorom sa dorozumel. Je verný, mlčanlivý a pracovitý.
Medzi vedľajšie postavy patrí Marta, ktorá sa stará o domácnosť, kde Axel a profesor žijú. Je veľmi zhovorčivá, láskavá a priateľská. Ďalšou postavou je Gréta, Axelova snúbenica, ktorá sa na konci príbehu stáva jeho manželkou. Má dobré srdce, je inteligentná, má modré oči a dlhé hnedé vlasy.
Príbeh začína tým, že profesor Lidenbrock objaví zašifrovanú správu od známeho alchymistu Arneho Saknussena. Axel sa mu ju podarí rozlúštiť a odkaz hovorí:
„Zostúp do krátera Sneffelsu Yoculu, ktorý osvieti tieň Scartarisu pred prvými dňami júla, odvážny cestovateľu, a dostaneš sa do stredu Zeme. To som urobil, Arne Saknussen.“
Keď Axel ukáže rozlúštený text strýkovi, ten okamžite rozhodne, že sa na expedíciu vydajú. Axel spočiatku nesúhlasí, ale nakoniec sa podriadi. Počas cesty na Island sa stretávajú s Hansom, ktorý sa k nim pripojí ako sprievodca. Dňa 28. júla im slnečné lúče ukážu vstup do krátera Sneffels. Pri pohybe cez skalné tunely si zaznamenávajú nadmorskú výšku, svetové strany a teplotu.
Počas výpravy im dochádza voda, no Hans objaví prameň, ktorý ich zachráni. Axel sa v podzemí na chvíľu stratí, no Lidenbrock a Hans ho nájdu. Cestou objavujú bizarné tvory, ktoré svet ešte nikdy nevidel. Dokonca zazrú trojapolmetrovú postavu pripomínajúcu človeka. Neskôr pokračujú cez podzemné jazero, kde Hans postaví drevo na splav, aby mohli plávať po vodnej hladine.
V jazere ich zastihne mohutná búrka, ktorá ich odkloní z trasy, zničí im kompas a zhodí väčšinu zásob do vody. Prúd ich unáša cez úzky skalný priechod, voda prudko stúpa a teplota rastie. Axel odpadáva a prebúdza sa až na kamennej plošine. Zisťuje, že prúd ich vyvrhol von cez sopku Etna v Taliansku. Ich cieľ – dosiahnuť stred Zeme – sa síce nepodarilo, ale profesor Lidenbrock sa aj tak preslávi vďaka tomu, že sa na takúto nebezpečnú expedíciu vôbec podujal.
