Cesta na Podšíp
Bolo to už dávnejšie. Asi tak dva alebo tri roky dozadu. Cez prázdniny. Trošku sme sa doma nudili a vtom dostal ocino nápad. Poďme sa prejsť! Ale to by nebola nejaká extra zábava, takže aby sme si to spestrili, zavolali sme našich známych a išli sme na výlet do blízkej osady Podšíp. A aby to bol riadny výlet, tak na prespávačku. Začali fofry. Nič nebolo pochystané a večer sa blížil. Rýchlo nachystať niečo na zjedenie, nejakú vodu, papiere na oheň, špekačky, sekeru na drevo a ďalšie potrebné veci. Ocino vybavil poľovnícku chatu na prespatie. Naši známi zobrali stan, lebo do chaty by sme sa aj tak všetci trinásti nezmestili. Vyrazili sme. Cesta trvá jednu až dve hodiny, s maminkiným fučaním aj dlhšie. Celú cestu hore sme sa hrali naháňačku. Nie je to žiadna sranda naháňať sa po úzkom chodníčku behom nahor. Samozrejme, som sa vyrýpal. Kotúľal som sa rýchlosťou svetla cez všetky kriaky a žihľavu ku rodičom. Našťastie sa mi podarilo zabrzdiť a nič sa mi nestalo. Pokračovali sme v ceste. Takmer na konci cesty som uvidel nádhernú hubu. Chcel som si ju zobrať, aj som si ju zobral. Ocino nebol nadšený, pretože za muchotrávku cisársku je pokuta. Moje ponaučenie – neber, keď nevieš.
Vyliezli sme na Podšíp. Naši stavali stan a my sme zakladali oheň. Robili sme hlúposti – rozpálenými paličkami sme sa hrali na Harryho Poterra. Keď nás to už nebavilo, začali sme hrať schovávačku. Počas posledného kola som sa schoval za strom a uvidel dačo hnedé. Nebolo to to, čo si myslíte. Bežal som preč a kričal, že som videl medveďa. Naši odvážni známi sa so mnou vrátili na miesto činu. Aké prekvapenie! Namiesto veľkého huňatého chlpatého a smradľavého medveďa to bola malá huňatá a obratná veverička. Všetci sme sa rozrehotali. Ja najviac. Aj keď mi to bolo trápne.
Dohrali sme schovávačku. Dačo mi liezlo po ruke. Malý kliešť, ktorý sa snažil prichytiť. Vybral si zlé miesto. Namiesto mäkkého našiel iba kosť. Naši mi to vyčistili. Potom sme sa najedli a išli spať. Mamina s tetou Katkou do stanu a my ostatní na postele do chaty. Dvaja na jednu. Ocino strážil. Ešteže. Ako tak pozerá, vidí tieň, ktorý sa rozdvojuje, ba nie roztrojuje. Ejha, medveď. Teda tri. Ocino rýchlo zobudil maminy a presťahoval do chaty. Len čo zavrel dvere, už medvedica za nimi funela. Našťastie všetko dobre skončilo. My, deti, sme sa vyspali a ostatné nás netrápilo. Pekný výlet, na ktorý budem dlho spomínať.