Knihu, ktorú som čítala sa volá Chlapec v Pásikavom Pyžame od Johna Boynea. Knihu som si hlavne vybrala, pretože už som ju dlhšie mala na polici, ale ešte predtým ako som si ju zakúpila si ju prečítala moja mama a povedala mi, že je to veľmi dobrá kniha, ktorú by som si mohla prečítať. Tiež ma zaujala téma holokaustu a druhej svetovej vojny. Kniha je napísaná akoby v oku dieťaťa, čiže sa veľmi rýchlo čítala. Čítala som anglickú verziu, keďže sa mi v angličtine lepšie číta.
Bavilo ma nej ako veľmi netušiaci bol hlavný hrdina Bruno, aj keď bol v niektorých situáciách až možno moc netušiaci. Tiež bolo pekné, ako kniha ukázala silné puto medzi Brunom a chlapcom v pásikavom pyžame na druhej strane plotu menom Shmuel. Shmuel je chlapec, ktorý je zo židovskej rodiny a bol on aj celá jeho rodina daná do tábora, ktorý sa volal Out-With, pri ktorom Bruno býval. Chlapci mali silné puto medzi sebou aj po tom, ako neskôr v príbehu povedala Brunovi jeho sestra, že ľudí na druhej strane plotu nemajú mať radi. Koniec knihy bol tiež veľmi fajn, pretože ukázalo to, ako počas holokaustu a vojny ľudia umierali a rodiny sa ničili. V knihe nie je presne povedané, že niekto umrie vždy sa len povie, že sa nad ním akoby zľahla zem, čo je podľa mňa celkom dobrý nápad, keďže kniha je písaná tak, aby jej aj dieťa porozumelo, aspoň v nejakom zmysle. Kniha nebola zlá, ale podľa mňa sa moc nudno čítala a bola krátka. Tiež sa mi až tak moc nepáčil spôsob ako bola písaná. Často som musela dlho rozmýšľať, čo vlastne autor chcel povedať a napísať. Dej ma vôbec na začiatku nechytil, ale už pri polovici to začínalo byť trošku zaujímavejšie. Ako skončí kniha som viac menej čakala na 100% už pri posledných 20 stranách, takže veľmi ma nešokoval. Hlavná myšlienka knihy sa mi páčila, pretože má poukazovať, ako vojna a diskriminácia nie je dobrá a ako sa pri nej veľa vecí zhorší.
Kniha mi asi priniesla len jedno nové do mojej mysle a to je, že krátke knihy, ktoré nemajú až tak dlhý a komplikovaný dej nie sú úplne pre mňa, teda minimálne táto kniha určite nie. Možno by som si ju viac užila, keby som nemala také veľké očakávania od deju, v iných slovách, čakala som, že kniha bude mierne brutálnejšia. Určite veľa vecí v nej boli brutálne a smutné, opísané miernejším spôsobom, keďže to bolo v očiach dieťaťa, ktoré často veľmi nerozumelo čo sa možno presne dialo, ale úprimne som čakala, že tam toho bude viacej, týchto mierne opísaných brutálnych momentov.
