je to silný a emotívny román, ktorý sa odohráva počas druhej svetovej vojny a zobrazuje pohľad na túto temnú historickú dobu očami 8-ročného chlapca, menom Bruno. Tento príbeh je plný nevinnosti a zároveň hrozivej reality holocaustu, a jeho autor využíva detskú perspektívu na zobrazenie tragédie vojny a nevinnosti z pohľadu tých, ktorí sú najviac zraniteľní.
Bruno je mladý chlapec, ktorý žije so svojou rodinou v Berlíne. Jeho život je relatívne pokojný a plný hier, kým jeho otec, ktorý je vysoko postaveným dôstojníkom v nacistickej armáde, dostane nový príkaz a celá rodina sa musí presťahovať na samotu do domu blízko koncentračného tábora. Tento nový dom sa nachádza v odľahlej oblasti, bez priateľov a bez zvyčajného prostredia, na ktoré bol Bruno zvyknutý. Chlapec si nie je úplne istý, prečo sa rodina musela presťahovať, a nerozumie, čo znamená tá zvláštna, opustená oblasť, ktorá sa nachádza za plotom jeho nového domu.
Bruno sa cíti opustený a osamelý, pretože nemá žiadnych priateľov. Rozhodne sa objavovať okolie a jedného dňa narazí na plot, ktorý ho oddeľuje od neznámeho miesta. Na druhej strane plotu vidí chlapca v pruhovanom pyžame – je to Shmuel, židovský chlapec, ktorý žije v koncentračnom tábore. Shmuel je rovnako starý ako Bruno, ale jeho život je úplne iný. Zatiaľ čo Bruno sa cíti nevinný a naivný, Shmuel zažíva strašné utrpenie, ktoré Bruno nedokáže pochopiť. Napriek týmto rozdielom medzi nimi sa medzi nimi vytvorí silné priateľstvo. Bruno a Shmuel sa pravidelne stretávajú pri plote, pričom Bruno naďalej nepochopí úplne situáciu, v ktorej sa Shmuel nachádza. Pre Bruna sú všetky udalosti, ktoré sa dejú v jeho okolí, nezrozumiteľné a skôr než vojna alebo tábor, je to pre neho len čudné miesto a čudní ľudia. Nechápe, prečo je jeho otec tak dôležitý a čo to znamená pre Shmuela a ostatných ľudí v tábore. Tieto stretnutia medzi chlapcami sa stávajú jedným z hlavných nosných bodov príbehu, pričom ich nevinnosť kontrastuje s brutalitou vojny.
Počas rozprávania príbehu Boyne ukazuje na niekoľko silných motívov: nevedomosť detí o hrôzach sveta, nepochopenie reality vojny a najmä tragédiu holocaustu. Bruno sa nikdy nedozvie plnú pravdu o tom, čo sa deje v tábore, ani o jeho vlastnej úlohe v tejto situácii. Chlapec v pruhovanom pyžame je nielen príbehom o nevinnosti detí, ale aj o tom, ako zlo a bezprávie môže byť ukryté za fasádou každodenného života.
Kniha sa mi páčila, ako bola napísaná a ako sa autor do knihy vžil. Bola veľmi smutná, keďže sa v nej píše o obetiach holocaustu. Je písaná pravdivo a je v ňom odrazený krutý príbeh ľudí, ktorí nešťastne zahynuli. Nevinní ľudia a ľudia, ktorí boli trochu iní, ich príbehy, ale hlavne príbeh Bruna. Nejeden človek si poplakal nad touto knihou, vrátana mňa. Je to silná kniha ale vrelo odporúčam.
