Recenzia na knihu Chrám Matky Božej v Paríži – Victor Hugo
Kniha Chrám Matky Božej v Paríži, ktorú napísal Victor Hugo, je silný a emotívny román z obdobia stredovekého Paríža. Aj keď bola napísaná už v 19. storočí, stále dokáže zaujať svojím príbehom, silnými postavami a myšlienkami, ktoré sú aktuálne aj dnes. Príbeh sa odohráva v roku 1482, hlavne v okolí slávnej parížskej katedrály Notre-Dame.
Hlavnou ženskou postavou je Esmeralda, mladá a krásna cigánka, ktorá svojím tancom a spevom priťahuje pozornosť mnohých. Je milá, nevinná a súcitná, no zároveň naivná. Jej osud sa skomplikuje, keď sa do nej zamilujú traja veľmi odlišní muži: Quasimodo, Claude Frollo a Phoebus.
Quasimodo je zvonár katedrály, znetvorený hrbáč, ktorého ľudia považujú za netvora. Je hluchý a celý život žije v ústraní. Napriek svojmu výzoru má čisté a láskavé srdce. Je jediný, kto miluje Esmeraldu úprimne a nezištne. Frollo, jeho poručník, je učený kňaz, ktorý potláča svoje emócie, no keď stretne Esmeraldu, podľahne silnej a chorobnej posadnutosti. Zo zbožného muža sa postupne stáva temná a nebezpečná postava, ktorá je ochotná urobiť čokoľvek, aby Esmeraldu získal – alebo zničil. Tretím mužom je Phoebus, vojenský dôstojník, ktorého Esmeralda bezhlavo miluje. On ju však berie len ako dobrodružstvo a city jej neopätuje. Keď je obvinená z pokusu o jeho vraždu, nechá ju napospas osudu, aby si chránil vlastné postavenie.
Príbeh má tragický priebeh. Esmeralda je nespravodlivo obvinená a odsúdená na smrť. Quasimodo ju zachráni a poskytne jej útočisko v chráme, ale nakoniec ju aj tak dolapia a popravia. Po jej smrti Quasimodo v zúfalstve zabije Frolla a zmizne. Jeho telo neskôr nájdu vedľa Esmeraldinho – zomrel pri nej, pretože ju miloval až do konca.
Román nie je len o láske. Hugo cez postavy a udalosti kritizuje spoločnosť – jej pokrytectvo, nespravodlivosť, fanatizmus a spôsob, akým ľudia súdia podľa výzoru či pôvodu. Veľkým symbolom príbehu je samotná katedrála Notre-Dame. Autor ju opisuje veľmi podrobne a cez ňu ukazuje, aké dôležité je chrániť históriu, umenie a architektúru. Vďaka tejto knihe sa mimochodom zvýšil záujem o samotný chrám, ktorý bol v tej dobe zanedbaný.
Čo sa týka štýlu, kniha je miestami náročnejšia, hlavne kvôli dlhým opisom a staršiemu jazyku. No keď sa čitateľ dostane do deja, príbeh ho vtiahne a nepustí. Osudy postáv sú silné, vyvolávajú emócie a nútia človeka premýšľať. Najsilnejšie na mňa pôsobil Quasimodo – bol iný, spoločnosť ho odsúdila, no bol to práve on, kto mal najčistejšie srdce. Tragédia Esmeraldy zas ukazuje, ako vie byť spoločnosť krutá k tým, čo nezapadajú.
Záver:
Chrám Matky Božej v Paríži je výnimočné dielo, ktoré ponúka viac než len smutný príbeh. Je to výpoveď o tom, akí dokážu byť ľudia – láskaví aj krutí, oddaní aj sebeckí. Hugo nám ukazuje, že skutočná krása a hodnota človeka sa neskrýva vo vzhľade, ale v jeho vnútri. Knihu odporúčam každému, kto má rád literatúru s hlbším zmyslom.