Chrám matky božej alebo v originály Notre-Dame de Paris. 1482, je román napísaný roku 1831, no samotný príbeh je usadený do Paríža pätnásteho storočia. Hlavná dejová línia hovorý o rómke Esmeralde a o mužoch ktorý o ňu majú záujem. Postavy samotné sú často sociálne znevýhodnené, vecami ktoré samotný nemôžu ovplyvňiť, Quasimodov výzor, Esmeralda ktorá je videná ako rómka. No hlavná téma na ktorú chcel autor komentovať bola samotná katedrála v ktorej sa príbeh začína i končí. Victor Hugo silno advokoval proti zmeneniu či úplnému zničeniu starej, hlavne gotickej, parížskej architektúry, a o tejto téme už i článok predtým napísal. Samotná kniha má dlhé opisi. Tézy ohľadne roly architektúry sú mnohé, architektúra v spoločnosty či ako renovácie či iné zmeny ovplyvnujú spoločnosť a architektúru samotnú.
Samotný dej hovorý o deformovanom Quasimodovi, a jeho turbulentnej láske k Esmeralde ktorú chce nielen on ale i jeho „opatrovateľ“ ,i kňaz Claude Frollo. Samotná Esmeralda je zamilovaná do kapitána lukostrelcov Phoebusa, ktorý sa stará len o jej povrchnú krásu. Phoebusa závistlivý Frollo ,ktorý nasledoval Esmeraldu, bodne. Phoebus prežije no ona samotná je obvinená z pokusu o vraždu, je mučená a k zločinu sa prizná. Pred popravou ju zachrány Quasimodo ktorý jej poskytne exil. Z katedrály sa ju snažia zachrániť vagabondi no Quasimodo ich nezpozná a pri ich pokuse ju zachrániť ju zoberú lukostrelci, ktorý ju vyvedú na popravu. V posledných momentoch svojho života Esmeralda znova stretne svoju matku ktorá pri pokuse ochrániť jej dcéru je zabitá. Quasimodo keď sa dozvie o smrti Esmeraldi zabije Frolla. Pod Katedrálou sa nájdu kostri Frolla a Esmeraldy Prvá obvinutá okolo druhej.