Stanovačky. Pre nás neboli len víkendovou aktivitou. Boli to viac než len obyčajný zážitok. Bola to naša obľúbená aktivita, ktorá nás spájala, posilňovala naše priateľstvá a napĺňala naše srdcia slobodou a pokojom.
Vždy deň pred stanovačkou sme sa všetci spolu stretli a s úsmevom na tvári nakráčali do najbližšieho supermarketu, kde sme spoločne nakúpili všetko potrebné na naše užitie si tejto udalosti. Každý piatok večer sme sa stretli na známom mieste, zaťali sme stan, pripravili sme si ohník a pripravili sme sa na dobrodružstvo, ktoré nás čakalo. Bol to čas, kedy sme sa mohli úplne odpojiť od každodenných starostí, zanechať za sebou stress, hluk mesta a pripojiť sa k prírode. Tieto víkendové úteky do prírody nám dávali energiu a oddych, ktorú sme potrebovali na najbližšie pracovné týždne. Ale raz sme sa rozhodli, že to vyskúšame inak. Bolo to rozhodnutie, ktoré následne zmenilo náš pohľad na stanovačky aj na náš život. Namiesto tradičnej stanovačky sme sa rozhodli stráviť víkend v meste. Plánovali sme si rôzne aktivity, reštaurácie, kaviarne, múzeá a divadlá. Verili sme, že nám príroda nebude chýbať, že si vieme užiť čas aj bez nej.
Prvý deň bez stanovačky bol prekvapujúco príjemný. Bolo to ako oslobodenie od každodenných povinností a starostí. Strávili sme deň objavovaním mesta, prechádzkami po historických uličkách, návštevou múzeí a galérií. Bol to iný spôsob strávenia víkendu, ale postupne sa nám začalo niečo chýbať.
Nasledujúci víkend sme sa rozhodli prehliadnuť iné miesta v meste. Navštívili sme pamätihodnosti, exotické reštaurácie a unikátne kaviarne. Boli sme fascinovaní rôznorodosťou a kultúrnym bohatstvom, ktoré mesto ponúkalo. Ale napriek všetkému nám stále niečo chýbalo.
V tomto momente sme si uvedomili, čo nám naše stanovačky vlastne dávali. Neboli to len chvíle v prírode, ale aj chvíle blízkosti s priateľmi a slobody, ktoré sme inak nezažívali. Bol to ten pocit úniku z bežnej reality a pripojenia sa k prírode, čo nám robilo takú radosť. Stretli sme sa v kaviarni, kde sme diskutovali o tom, ako nám stanovačky chýbali. Všetci sme si uvedomili, že nič nemôže nahradiť tú jedinečnú atmosféru, ktorú sme zažívali pri ohníku pod hviezdami s pravými ľudmi.
Nasledujúci víkend sme sa rozhodli vrátiť sa k našim koreňom. Opäť sme sa stretli v prírode a stanovali ako predtým. Opäť sme začali robiť naše bežné stanovačkové aktivity. Hrali sme karty, opekali, spievali populárnu hudbu, skákali cez oheň, ale naša najobľubenejšia aktivita bola nočná vychádzka do lesa plného prekvapení a tajomstva. Mali sme nah lave čelkovky a na chrbte ruksak s vodou a mapou – keby sa prípadne neplánovane stratíme. Bol to úžasný pocit, akoby sme sa vrátili domov, na miesto, kde patríme. Cítili sme sa slobodní a šťastní, ako keby sme znova objavili to, čo sme stratili.
Od tej chvíle sme si sľúbili, že stanovačky nikdy neopustíme. Sú súčasťou našich životov, sú súčasťou našej idei ideálneho prežitia teplých dní. Sú miestom, kde sa cítime najbližšie prírode a kde sa cítime najživejší. Bez nich by náš život bol prázdny, nudný a bezvýznamný. Takže aj keď sme mali na výber, či ísť na tú stanovačku alebo nie, rozhodnutie bolo jasné – nikdy neopustíme naše stanovačky a behom ideme na naše obľubené stanovisko do lesa.